(EÚ), našli pochopenie u Európskej komisie (EK) a predovšetkým u komisára pre rozšírenie EÚ Güntera Verheugena. Predbežne je to však jediný úspech Nemecka v tejto oblasti. Teraz totiž bude musieť kancelár Gerhard Schröder presvedčiť o užitočnosti svojho návrhu aj ostatných 14 členov únie. A to bude nielen ťažké, ale predovšetkým drahé, píše včerajšie vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Proti nemecko-rakúskemu návrhu sa začínajú - okrem kandidátskych krajín - mobilizovať aj členovia únie z južnej Európy, označovaní predstaviteľmi európskeho západu a severu s troškou irónie ako Club Med. Ešte pred odsúhlasením návrhu o prechodných obdobiach chcú tieto krajiny totiž vedieť, koľko miliárd eúr sa im ujde v budúcich rokoch zo štedrých podporných fondov únie. Z fondov, ktoré do roku 2006 vydajú na subvencie približne 400 miliárd mariek, totiž momentálne najviac profituje Grécko, Portugalsko, Španielsko, ale aj Taliansko. A perspektívu prísť o štedrú nádielku a uskromniť sa v prospech nových členov nevítajú v Madride, Aténach či Lisabone s osobitným nadšením, píše Die Welt.
"Kto chce rozšírenie, musí zaň aj zaplatiť", znie nepríjemné posolstvo, adresované bez obalu hlavne Nemecku. Predsedníčka Európskeho parlamentu, Francúzka Nicole Fontainová, sa už nechala počuť, že EÚ sa spolieha aj v budúcnosti na "finančnú solidaritu Nemecka" nielen pre nových členov, ale podľa možnosti v nezmenenej miere aj pre ostatné krajiny. S podporou nemeckého a rakúskeho návrhu sa neponáhľa ani vláda v Paríži. Tá by totiž nerada prišla o dotácie EÚ pre francúzske poľnohospodárstvo.
V Bruseli si momentálne nikto netrúfne povedať, aký vplyv bude mať neľahké hľadanie vzájomných kompromisov vo vnútri európskej pätnástky na celý proces rozširovania. Už teraz sa ale zdá, že rok 2002, kedy sa mali prvé kandidátske krajiny stať rovnoprávnymi členmi únie, nie je reálny, uzatvára nemecký denník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
