PhDr. Klaudia Buganová
Vo východnej časti Slovenského rudohoria, v Medzevskej pahorkatine, na úpätí Kobylej hory je v malebnom prostredí horskej lúky pri prameni postavená priestranná kaplnka zasvätená svätej Anne . Dostaneme sa k nej z obce Rudník po chodníku vinúcom sa poľom i listnatým lesom, alebo po značenej ceste vedúcej z Poproča do Bukovca. Po nich prúdili v minulosti niekoľkokrát do roka stovky peších pútnikov z okolitých i vzdialenejších dedín. História pútnického centra sa začína písať v l8. storočí. Nezachovala sa žiadna živá legenda o jeho pôvode, iba domnienky, že sa nejakému človeku ušlo práve tu mimoriadnej milosti. Pretože si ľudia v oblastiach, kde boli bane mimoriadne vážili svätú Annu, i tu si zhotovili najprv malú sošku matky Panny Márie - Anny a chodievali sa k nej modliť.
Tieto prosebné pobožnosti neušli pozornosti premonštrátov z neďalekého kláštora v Jasove, ktorí začali venovať tomuto miestu zvýšenú starostlivosť. Jasovský prepošt Andrej Sauberer nechal postaviť v roku 1750 murovanú kaplnku a do nej postupne umiestňovali oltáre svätej Anny, Bolestnej Matky a svätých Norberta a Jána Nepomuckého v rokokovom slohu. Už od roku 1751 boli púte potvrdené pápežskou bulou pápeža Benedikta XIV. Písomné pramene hovoria, že stovky ľudí navštevovali toto miesto päťkrát do roka, aby si vyprosili podporu dobrotivej svätej Anny. Za vlády panovania Jozefa II., ktorý prenasledoval mníšske rády a rušil pútnické miesta, sa aj tu veriaci schádzali iba potajomky. No už od roku 1792 sa opäť každoročne najviac ľudí stretalo v kaplnke i na veľkom priestranstve pred ňou práve na sviatok svätej Anny - 26.júla. Pútnici boli veriaci katolíckeho i gréckokatolíckeho vierovyznania, slovenskej, maďarskej i nemeckej národnosti. Od nich pochádzali i mnohé peňažné zbierky, z ktorých financovali opravy a údržbu kaplnky aj okolia. Vzorne sa starali o prameň s liečivou vodou, pretože všetci pútnici sa museli napiť a vziať si vodu od svätej Aničky. Zázračnú vodu, ktorú si odnášali domov, pili často keď sa zle cítili, pričom vzývali svätú Annu o pomoc. Všeobecne sa verilo, že táto voda uzdravuje choré oči. Pútnici pripisovali zázračné účinky aj milostivému obrazu svätej Anny, ktorý bol umiestnený na hlavnom oltári v kaplnke. Starší ľudia rozprávajú, že pri ňom mladé dievčatá prosili za svoj vydaj. Kúpili si potajomky obetný predmet - oferu v tvare kríža s gloriolou alebo srdca s venčekom. Tieto figúrky, zhotovené z vosku, nosili v dlani okolo oltára a vo vhodnom okamihu, keď ich nikto nevidel, ich tam položili.
Púťové výpravy, ktoré smerovali do Rudníka boli prejavom zbožnosti veriaceho ľudu aj akýmsi druhom zbožnej turistiky. V minulosti to bola pre človeka vhodná príležitosť vymaniť sa zo všednosti a pozrieť sa aj za hranice obzoru svojho bydliska. Pútnici vyrážali zo svojich domovov už deň pred slávnosťou. Rozlúčili sa s miestnym kňazom, vzali si tradičné púťové symboly kríž, obraz a zástavy. Cestu mali vopred premyslenú, dobre sa zásobili aj jedlom a nápojom. Často odpočívali najmä pri krížoch a božích mukách, ktoré cestou míňali. Čím viac sa približovali k pútnickému miestu, tým bolo týchto objektov viac. Zastavovali sa pri nich, schovali sa pred slnkom v tieni stromov, zajedli si a posilnení smerovali do cieľa. Pri týchto vyšľapaných cestičkách v okolí rudnickej kaplnky stojí dodnes asi desiatka krížov. Sú dobre viditeľné aj z väčšej diaľky, pretože sú obklopené mohutnými stromami. Podľa tradície sa pri osadzovaní kríža vysadili okolo neho štyri majestátne stromy, košaté gaštany, krásne lipy alebo mohutné duby Určitou špecialitou týchto pútnických krížov je to, že takmer na každom podstavci je vyrytý dvojjazyčný text v slovenčine a maďarčine. Znie : Ó vy všetci, ktorí prechádzate cestou, pozorujte a viďte, či je bolesť ako moja bolesť." Jeremiášov plač I .l2.
Autor: ju
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
