Šarišskom hrade. Originál "Hypomnemation de aquis in scepusto admirandis", preložil Augustin Rebro pred vyše dvoma desaťročiami. Wernher dielo, prvé svojho druhu adresoval najjasnejšiemu a najvznešenejšiemu pánu Žigmundovi Herbersteinovi, slobodnému barónovi, radcovi kráľa rímskeho, uhorského a českého, komorníkovi a správcovi rakúskej pokladnice. Z bohatého obsahu veľmi cenných poznatkov a prínosov, zaznamenaných konkrétne a detailne, aspoň tie najzaujímavejšie z údajov:
"Veľaznalý skúmateľ prírody Plínius zaznamenal nám vo svojich spisoch, že ani v jednej z oblasti prírody niet väčších podivuhodností, ako vo vodách. Rovnako aj my sme v našej Panónii kraji susediacom s Karpatským horstvom a v časti čo celkom k Poľsku prilieha, túto skutočnosť ako pravdivú spoznali. Všeobecne tento kraj nazývajú Spiš, a je vychýrený nielen tým, že sa v ňom urobí všetko, čo treba k živobytiu, ale aj svojimi neobyčajnými vodami. Sú tam totiž také, čo svojou silou nielen železo rozkladajú okolo Tesálskej doliny, ale toto železo menia v meď. Iné zas tvrdnú na kameň alebo usmrcujú živé tvory. Keďže sa aj Tebe najdobrotivejší Žigmund Heros, takéto veci vidia nielen obdivuhodné, ale takmer neuveriteľné, nemožno mi nenapísať Ti, čo som o nich nielen počul a videl, ale sám skúsil.
Je aj voda, čo má schopnosť železo pohlcovať. Nachádza sa v priehlbinách pri Smolníku, kde kedysi dolovali rudu. Čerpá sa kolesovými čerpadlami, odteká do podzemných kanálov a vlieva do dubových žľabov, kam sa vkladá železo. Menšie kusy sa rýchlejšie rozkladajú a za 24 hodín poddajú úplne, hrubšie o niekoľko dní, a zostanú akoby bahnom obalené. To, čo zostane po rozpade železa je meď a páli sa v peci na pevnú hmotu. Voda tieto vlastnosti získava z rudných žíl pyritu, nazývaného markezitom. Jestvuje aj voda, ktorá skamenieva. Vyviera z kopca, čo sama vytvorila a chrlí s veľkým buchotom i hrmotom zvnútra. Hľadá si aj cesty pod zemou a kadiaľ preteká, tam tvorí kameň. Okolní obyvatelia zvyčajne tieto rozpadnuté kamene vyberajú a používajú na vápno. Tie, čo sa na povrchu tvoria, sú akoby ozajstné kamene, ľahkosťou a pórovitosťou podobné morskej pene, a tak ich ľud používa na murovanie lebo majú v sebe aj troška glejoviny. Hovoria preto, že bývajú v domoch z vody. Na Spiši sú dva pramene takého druhu, a neďaleko nich tie uzdravujúce. V chotári Prešova sú zase kamene spôsobujúce otrávenie živočíchov. Iné také sa nachádzajú na Spiši. Podľa istého Plíniovho výroku také sú vody, aká je zem, cez ktorú pretekajú tak podľa mňa tiež. Je však bezpochyby ojedinelá vlastnosť prameňa, ktorý stúpa ak mesiac dorastá, a keď sa ten zmenšuje, i on upadá, ba ako sa hovorí v medzilunárnom období celkom zaniká. Keďže je mienka všeobecne taká, ani ja si nedovolím veci vysvetľovať inak.
To je všetko, preslávený Žigmund o podivuhodnostiach vôd na Spiši, čo si pri svojich skúmaniach vecí prírodných, za neuveriteľné považoval a nabádal si ma preskúmať to, čo Ti nedalo pokoja."
Juraj Wernher pôvodom z poľského Pacova, bakalár krakovskej Jagelovskej univerzity (1519), patrí medzi významných humanistických vzdelancov, pôsobiacich v 16. storočí na Slovensku. Zomrel v Prešove, kde je aj pochovaný (1567). Keďže si najviac všímal minerálne a termálne vody na Spiši aj v Uhorsku, už v minulých storočiach ho niektorí autori odborných diel považoval za otca našej balneografie.
Autor: ju
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
