nezvládla, ale možno my ľudia len krátko žijeme," rozhovoril sa na zaujímavú tému riaditeľ Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej dr. Juraj Zverko a dodal, že myšlienka mimozemských civilizácií je taká stará ako ľudstvo samo. Celý problém "ufológov" spočíva však v tom, že záhady treba udržiavať a nie vysvetľovať. Svojho času boli hitom Ameriky lietajúce taniere, pracovali na tom tímy ľudí a až 90 percent všetkých úkazov sa dalo vysvetliť javmi v atmosfére. Niečo sa však racionálne vysvetliť nedalo, ale o svete ešte naozaj všetko nevieme. Tobôž o vesmíre... V našich podmienkach je pravidlom, že ľudia vidia záhadné objekty, keď letia do výšok meteorologické sondy z Gánoviec, ale nie je balón ako balón.
Známemu futurológovi J. Vernemu sa splnilo všetko, no princíp "hviezdnej brány" z rovnomenného romantického filmu je nereálnym spôsobom presunu v čase a priestore. Fyzikálne zákony platia všade vo vesmíre, každá informácia (a každá bytosť) by pri prechode počas molekulárneho rozkladu stratila svoju identitu a ani celá zemeguľa nemá taký energetický potenciál, ktorý by bol potrebný na výlet medzi galaxiami. Astronómovia sa síce celý život dívajú na oblohu, ale obidvomi nohami stoja pevne na zemi. "Náš prístup musí byť poctivý, nemôžeme si dovoliť publikovať niečo, čo nie je pravda, pretože na hviezdu hneď namieria ďalekohľad ďalší astronómovia," vysvetlil princíp vedeckej práce vedúci stelárneho oddelenia RNDr. Jozef Žižňovský, CSc., a podotkol, že pracovníci ústavu sa zúčastňujú na medzinárodných pozorovacích kampaniach. Ak "ostro sledovaná" hviezda zapadne jednému pozorovateľovi, hneď ju preberie ďalší v inom kúte sveta, potom zas ďalší. Informácie pozorovateľov frčia cez Internet, život hviezd je pre ľudstvo zdrojom poučenia, ich osud je aj naším osudom. Tatranskí astronómovia sa dívajú na nočnú oblohu s ďalekohľadmi, ktoré majú priemer zrkadla okolo 60 centimetrov, vo svete už fungujú také, ktoré sa môžu popýšiť ôsmimi metrami. Efektná hračička stojí stovky miliónov dolárov, pri výstavbe podobných megaprojektov sa preto združujú veľké a bohaté univerzity, ktoré vytvárajú medzinárodné konzorciá. Cieľom Astronomického ústavu SAV je stať sa riadnym členom takéhoto konzorcia, na čo našich odborníkov predurčujú výsledky ich vedeckej práce. Háčikom je, prirodzene, finančný podiel. Okrem iného sa odvíja aj od výšky hrubého domáceho produktu v konkrétnej krajine. Nie je veľkou útechou, že by vzhľadom na výsledky našej ekonomiky, teraz členské až tak horibilné nebolo. Ročný rozpočet ústavu s 54 pracovníkmi je zhruba 13 miliónov korún, starostlivo tu zveľaďujú jedinú astronomickú knižnicu na Slovensku. Len pre porovnanie, v Česku má zhruba dvojnásobne veľký ústav štvornásobne viac prostriedkov. Vďaka intenzívnej medzinárodnej spolupráci sa však naši dostanú aj do sveta, jedna z najväčších slnenčných veží je na Kanárskych ostrovoch a tam sa v krátkych kampaniach odborníci z Vysokých Tatier zúčastnili pozorovaní už šesťkrát. Teraz je módou "kupovať" si hviezdu, ale ako povedal dr. J. Zverko, považuje to za márnomyseľné a v rozpore s podstatou vedeckej práce. No niektoré asteroidy už nesú mená tatranských astronómov, ktorí ich spozorovali za jasných nocí. Mimochodom, na Skalnatom plese umožňujú poveternostné podmienky pozorovanie len 70 až 80 nocí v roku. Zakladateľ ústavu dr. Antonín Bečvář by dnes možno svoju astronomickú tatranskú kapitolu začal písať na Štrbskom Plese, o umiestnení ústavu sa dlho polemizovalo. Tatranské slnko býva totiž skúpe i štedré zároveň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
