Slovensku ojedinelá. Neustále stúpajúce ceny tepla spôsobené zvyšovaním cien palív nútia občanov a podnikateľské subjekty hľadať náhradné riešenie tepelného zdroja. V Snine sa mestská samospráva touto problematikou zaoberala už pred niekoľkými rokmi a po vypracovaní niekoľkých štúdií dospela k názoru, že výhodnejšie by bolo namiesto centrálneho zdroja tepla vybudovať niekoľko plynofikovaných kotolní. Takýto verdikt bol predurčený zastarolosťou tepelných rozvodov a značnou vzdialenosťou obytných sídlisk od centrálneho výrobcu tepla.
V Stropkove je situácia trocha iná. Byhos vyrába teplo v dvoch kotolňách a keďže ide o mestskú spoločnosť, mestská samospráva nepomýšľa o prechode na lokálne vykurovanie. Ale vzrastajúca cena tepla aj tu zamiešala karty. V septembri minulého roku 40 domácnosti jedného bytového bloku sa rozhodlo odčleniť od centrálneho zdroja tepla a vybudovať si vlastný. Na poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) poslanci hovorili o ďalších dvoch bytových domoch v meste, obyvatelia ktorých sa rozhodli osamostatniť od centrálneho zdroja tepla. Samozrejme, že vedenie Byhosu takéto trendy správania sa obyvateľov prijíma s nevôľou, pretože investície v tepelnom hospodárstve nie sú rýchlo návratné a ak odpadajú odberatelia tepla a teplej úžitkovej vody, tak aj efektivita výroby tepla klesá.
"Odpájanie sa od centrálneho zdroja tepla vplýva likvidačne na tepelné hospodárstvo v meste," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Byhosu, s. r. o. Stropkov Dušan Prusák a argumentoval to na príklade odpojeného bytového domu, kvôli čomu sa zdvihla cena na jeden gigajoule tepla o sedem korún: "V konečnom dôsledku to nemalo vplyv na konečného odberateľa, pretože nám cenu nikto v súvislosti s takým rozhodnutím neupravil." A tak to nakoniec znášal Byhos, ktorý negatívne pocíti aj výstavbu samostatného tepelného zdroja pri 2. Základnej škole, ktorá doteraz bola vykurovaná z centrálneho mestského zdroja.
Prednosta Okresného úradu (OÚ) v Stropkove Jozef Šimko však oponuje: "Druhá Základná škola je napojená na odber tepla teplovodmi z kotolne K4, ktorá v roku 2000 vyrobila celkom 48 376 gigajoule a spotreba tepla druhou Základnou školou v roku 2000 bola len 3 717 gigajoule, čo predstavuje necelých osem percent z celkového vyrobeného množstva tepla. Zníženie využitia centrálneho zdroja tepla pod 60 percent z dôvodu odpojenia tejto školy - ako to uvádza výrobca tepla - je pri vyššie uvedenom odbere tepla nepravdivé a zavádzajúce. Skutočnou príčinou zníženia využiteľnosti tepelných zdrojov výrobcu je podľa nášho názoru jednak predimenzovanosť výrobných kapacít tepelných zdrojov, ako aj postupné znižovanie spotreby tepla u odberateľov, predovšetkým užívateľov bytov."
Okresný úrad v Stropkove uvádza aj ďalší dôvod, prečo sa rozhodol vybudovať vlastnú kotolňu pri tejto škole: "Od nástupu nového vedenia v spoločnosti Byhos v máji roku 1999 máme neustále problémy v zabezpečovaní tepla pre všetky odberné miesta vrátane 2. Základnej školy. Z dôvodu záväzkov okresného úradu voči spoločnosti Byhos, ktoré vznikli v uplynulých dvoch rokoch z titulu nedostatku finančných prostriedkov v našom rozpočte, bola zo strany výrobcu prerušená dodávka tepla vo vykurovacej sezóne 1999/2000 pre všetky odberné miesta v rozsahu štyroch dní. Podobné problémy sa opakovali aj pri započatí vykurovacej sezóny 2000/2001 s tým, že boli odstránené až po zásahu primátora mesta na podnet prednostu okresného úradu. Okresný úrad v Stropkove ku koncu roku 2000 uhradil väčšinu záväzkov voči spoločnosti Byhos za oblasť školstva s tým, že k dnešnému dňu nemáme žiadne záväzky. Hlavným dôvodom, prečo sme pristúpili k vytvoreniu vlastného zdroja tepla pre spomínanú školu, je skutočnosť, že jej objekt pozostáva z osem samostatných pavilónov, pričom teplo do nich je dodávané prostredníctvom teplovodu. Jeho funkčnosť vrátane tepelnej izolácie je vzhľadom na vek a údržbu znížená, čím dochádza k úniku tepla. Projekt výstavby zdroja tepla rieši jeho osadenie v každom pavilóne samostatne vrátane ohrevu teplej úžitkovej vody, čím sa odstráni prenos tepla teplovodmi. Podľa parametrov uvedených v projekte sa znížia náklady za dodané teplo a teplú úžitkovú vodu o zhruba 40 až 50 percent v porovnaní s dnešnými nákladmi. Podstatná je aj skutočnosť, že výroba tepla bude regulovaná samostatne užívateľom bez požiadavky na personálne obsadenie počas celej vykurovacej sezóny. Z uvedených dôvodov ako aj z dôvodu, že okresný úrad už realizoval a vyhodnotil verejnú súťaž na dodávateľa stavby, s ktorým už podpísal Zmluvu o dodávke diela, nie je možné odstúpiť od realizácie nášho zámeru."
Realizácia tohoto projektu by si mala vyžiadať okolo 3,7 miliónov korún, čo tiež irituje riaditeľa Byhosu, pretože štát sa sťažuje na nedostatok finančných prostriedkov. "Takéto peniaze vynaložia na odpojenie školy od centrálneho zdroja tepla a dávajú tomu zásterku ako že sme pomohli školstvu. Lenže tú školu zajtra hodíme mestu a to nech si s tým robí čo chce. Tak aký to má zmysel? Ponúkal som, že sme ochotní im urobiť projekt na režim školy, aby bol oddelený od režimu, aký majú byty. Ale o to nemá nikto záujem, lebo to by bolo zasa čosi z mesta," oponoval D. Prusák.
To signalizuje nie najlepšie vzťahy medzi mestskou samosprávou (HZDS) a miestnou štátnou správou v Stropkove, ale riaditeľovi Byhosu vadí aj neexistencia štátnej koncepcie tepelného hospodárstva, pretože - ako sme už spomínali - návratnosť investícií v tejto oblasti je pomalá: "Žerie ma, že stojí reálna robota na zdrojoch a nemožno sa pohnúť, pretože štát v osobe úradníka na okrese zadiriguje cenu, škrtne vám peniaze z opráv a nezaujíma ho čo bude ďalej. Tu si štát robí, čo chce. Rozbije, čo uzná za vhodné, nadiriguje vám cenu a hotovo. Hovoríme o trhovom hospodárstve, ale takýmto spôsobom nás núti k nehospodárnosti."
Aj o trhovom mechanizme v oblasti tepelného hospodárstva bola reč na spomínanom zasadnutí MsZ. Ozývali sa hlasy, že aj tu by bola vhodná konkurencia, ktorá by ľuďom umožnila výber. To bol posun od apelu riaditeľa Byhosu, ktorý mal na mysli skôr reálne stanovovanie cien za teplo. Lenže dôsledky takéhoto uplatňovania trhu pre súčasné tepelné hospodárstvo v Stropkove by boli katastrofálne. Podľa vyjadrenia D. Prusáka, pri stanovovaní cena za jeden GJ tepla v tomto roku okresný úrad nepristúpil na požiadavku Byhosu a namiesto požadovaných 340 určil cenu tepla 315 korún za GJ. "Museli sme vyhodiť z našej kalkulácie položky na údržbu a opravy," konštatoval D. Prusák. Lenže tepelné hospodárstvo nie je obyčajné podnikanie. Tu okrem prosperovania výrobcu ide aj o peňaženky občanov. A každý z nás je na to citlivý. Nikoho nezaujíma, že Byhos za dva roky dokázal prejsť od strát j zisku. Hádzaním hrachu o stenu je pripomínanie, že sa Byhos nesnaží zvyšovať svoje tržby zvyšovaním objemu výroby tepla o čom hovorí údaj, že aj v roku 1999 táto spoločnosť vyrobila 88 484 GJ tepla, tak v roku 2000 o skoro 5 000 GJ tepla menej.
K prechodu na lokálne vykurovanie ľudí láka najmä nižšia maloobchodná cena plynu pre maloodberateľov. Aj proti tomuto sa veľkovýrobcovia tepla búria, pretože vo vyspelých štátoch je to opačne. Riaditeľ Byhosu D. Prusák aj na takýto trend správania sa občanov má iný názor: "Ak sú ľudia ochotní dať 40 tisíc korún na výstavbu vlastného zdroja tepla, tak za tieto peniaze sme schopní urobiť nie blok, ale celé mesto. Je predsa samozrejme, že investične je najvýhodnejší centrálny zdroj tepla. Nakoniec pozrite sa v Rakúsku či Nemecku či tam uvidíte v každom vchode extra komín alebo kotol. My sa pozeráme na turbo kotol ako na zázrak techniky, ale ten existuje už dávno, na západe o ňom tiež vedia a nejdú týmto smerom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
