slúži, také tu ešte nebolo. V krajine, kde drvivá väčšina volených či menovaných funkcionárov prirástla k svojim sedadlám a musí sa z nich zoškrabovať, ide vskutku o počin výnimočný.
Zloženie poslaneckého mandátu Peter Zajac dlho a úporne zvažoval. Vôbec sa teda nedá napísať, že by jeho adieu parlamentu bolo činom nepremysleným, či dokonca v momentálnom afekte z diania, ktoré sa mu stále väčšmi zajedalo. Napriek tomu je Zajacovo rázne vykročenie zo slovenského politického kúpaliska nešťastné.
V prvom pláne pritom naozaj stoja osobné dôvody. Zajac trpel časovými kolíziami, do ktorých sa občas dostával krížením pracovných povinností v Bratislave a na berlínskej univerzite, kde prednáša ako profesor. Neboli to neriešiteľné situácie, so zvyšujúcim sa znechutením z vývoja v DS i v koalícii však naberali na váhe. Súkromno-kariérne motivácie naozaj ťažko odsudzovať. V konečnom štádiu ale vyslovila ortieľ politika.
Zajac týmto vyslal akési gesto o rezignácii zápasiť ďalej s veternými mlynmi vo vlastnej strane aj na koaličnom kolbisku. A toto sa zdá unáhlené, pokiaľ nebola jediným stimulom perspektíva zostať v najvyššej politike aj po voľbách. Ak totiž jeho účinkovanie v parlamente bolo naozaj motivované vôľou u presadiť nejaké reformy a vplývať na veci verejné, rezignoval v najnevhodnejšom čase.
Peter Zajac bol totiž viac, než jedna stopäťdesiatina šedej poslaneckej hmoty. Bol stratégom a kombinátorom, ktorého aktivity stoja v začiatkoch i koncoch mnohých parlamentných iniciatív a zákonov, či už z dielne DS, alebo predtým SDK. Bol aj skvelým politickým vyjednávačom, vedel stavať taktiku i dohadovať kompromisy. V osobe Zajaca opúšťa svoj mandát jeden z najkvalitnejších poslancov celej NR SR, ktorý v dnešných zmätkoch môže veľmi chýbať ako DS, hoci s Kaníkovým vedením prerušil všetky kontakty, tak aj celej koalícii, hoci málokoho má Dzurinda tak v zuboch, ako práve jeho.
Zajac tvrdí, že nešiel do politiky kvôli "flekom" - a naozaj nie je dôvod mu neveriť. Angažoval sa vraj kvôli dvom svojim víziám - pomôcť presadiť nejaké reformy a "štandardizovať nesocialistickú časť politického spektra". A odchádza vraj aj preto, lebo svoje možnosti v oboch oblastiach pokladá "za vyčerpané".
Nuž, pokiaľ ide o prvú tému, niet protiargumentov. Politická scéna na Slovensku - bez najmenšieho zveličenia - sa díva v ústrety horšej prognóze, než pred desiatimi rokmi, keď kulminovala hviezda Mečiara a HZDS. Na "nesocialistickej strane" vládne rozvrat a katastrofu už sotva odvráti hoc° desať Zajacov. Beznádej v ňom umocnila situácia v DS, kde nedokáže prekusnúť porážku od "kaníkovcov" po tom, čo konfrontáciu práve on, Peter Zajac, vystupňoval do ultimáta buď my, alebo oni. Jeho výhrady voči Kaníkovi sa dajú pochopiť, nie však konzekvencie, ktoré z nich vyvodil. Tuto strategicky Zajac paradoxne zlyhal a padol za obeť vlastnej nekompromisnej náture; nápadom postaviť všetko na jednu kartu nakriatol Šebeja a spol. práve on.
O to silnejšie rezonuje imperatív, ktorý sa kryje s jeho druhou prioritou - dotiahnuť v zostávajúcich mesiacoch toľko pozitívnych zmien, koľko je len možné. Takou bola napr. práve zrušená dedičská daň. Príslušná novela je síce zapísaná ako "Langošova", ale bol to Zajac, ktorý odviedol v zákulisí enormné kvantum politickej práce, aby bola schválená. Pokiaľ sú Zajacovou prioritou reformy, nikdy nebola jeho prítomnosť v parlamente taká žiaduca, ako práve teraz. Doslova už na májovej schôdzi, na ktorej budú padať verdikty o reforme verejnej správy, aj o poslaneckom návrhu DS na ďalšie zníženie daňového zaťaženia. Do oboch týchto tém už investoval Zajac obrovské množstvo energie i času a práve preto je nezrozumiteľné, že rezignoval práve pred koncovkou. Koľkokrát že to do médií vytrúbil, že reforma verejnej správy je "najväčší demokratizačný projekt po novembri °89"? To už naozaj nemohol vydržať?
Isteže, náhradník Alexander Slafkovský zahlasuje rovnako, akoby tam sedel Zajac. Napokon, ako trikrát zvolený primátor Liptovského Mikuláša, s dlhoročnými skúsenosťami zo samosprávy, je ešte aj expertom v danej téme (dokonca s ambíciou vyplniť biele miesto po Nižňanskom, ktorý odišiel z DS s Miklošom). Problém je v tom, že ani on, ani nikto ďalší, nenahradí Zajaca v stratégii a zákulisných vyjednávaniach, ktoré sa nadivoko rozpútajú, pokiaľ sa iba v najvyššom koaličnom vedení neutľapká dohoda.
Je minimum takých slovenských politikov, za ktorými by nám malo byť ľúto. Mediálne veľmi nešikovný, ba aj vnútri DS absolútne nepopulárny Zajac je výnimkou. Jeho odchod je stratou, ktorá môže mrzieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
