Bratislava. Žiaľ, ako to už býva, nestačil sa ani poriadne zorientovať v novom prostredí a už sa musel porúčať. Pravda, nie do iného klubu, ale do pozície dlhodobého maróda. Vlani v jeseni si roztrhol predný krížny väz, a nasledovala plastika a potom dlhý čas čakania, ktorý trvá dosiaľ.
"V novembri som sa podrobil zákroku. Už vtedy som vedel, že uzdravenie nebude jednoduché, budem musieť byť trpezlivý najmenej pol roka, kým sa znovu objavím na trávniku," rozhovoril sa Rado, ktorý nebude v dobrom spomínať na stretnutie s Trenčínom v septembri 2000. "Obdobie posilňovania iných svalových partií mám za sebou. Plávam, bicyklujem, zapájam sa do tréningového procesu s mužstvom, ale ešte ani zďaleka to nevyzerá na to, aby som mohol začať hrať naostro." Kocúrek je opatrný, pokiaľ ide o určenie termínu návratu na scénu. "Budem rád, ak stihnem záverečné duely v tomto ročníku. Poznám viacerých hráčov, ktorým sa prihodilo niečo podobné a proces uzdravenia je zakaždým zdĺhavý. Nič sa nedá unáhliť, zranenie si vyžaduje pokoj, potrebný čas na liečbu a rehabilitáciu." Pravdaže, futbalista bez lopty je ako ryba bez vody. Nečudujme sa teda, že takáto absencia sa vyznačuje aj istou dávkou nedočkavosti. Určite vás už mrle žerú? "No, nepopieram, nie je to príjemné. Už pomaly začínam kopať aj do lopty, ale len opatrne. S ľahším tréningom som mohol vyrukovať vlastne až v jarnom období, nedávno. Svalstvo na ľavej nohe bolo zoslabnuté, už sa to ale dáva dokopy." S kolenami to má tento hráč počarované, už predtým laboroval na natrhnutý postranný väz pre zmenu na pravej nohe, poldruha mesiaca si dal vtedy od futbalu pokoj.
Rado uzavrel s majstrom kontrakt na tri roky, pomaly ukrojí z neho jednu tretinu, ktorá však nebola vzhľadom na patálie podľa jeho predstáv, hoci odchod z východu k Dunaju neľutuje. "Prišiel som do mužstva, ktoré má tie najvyššie ambície. To mi predtým v Tatrane chýbalo, lebo Prešovčania hrali vlastne len o stred tabuľky. Nebola tam tá pravá ctižiadosť poruvať sa o vrchné priečky. Privítal som možnosť ocitnúť sa v prostredí, kde sa hovorí o víťazstvách, kde je tlak na mužstvo, konkurencia. Keď som bol v Prešove, tak sme si tak neverili, neboli sme zvyknutí na úspešné výsledky. Akonáhle sme išli trebárs do Bratislavy, v podvedomí sme cítili, že body odtiaľ neprivezieme. V tom je najväčší rozdiel." Aj keď interistický káder je nabitý kvalitnými hráčmi a na každý post sú minimálne dvaja súci adepti, Kocúreka to neodradzuje. Podľa neho to tak však v kluboch, ktoré majú aj medzinárodné ambície a povinnosti, chodí. Súpiska musí byť početná, aby v prípade absencií výkonnosť tímu neutrpela. "Do zranenia som sa dobre uchytil, bol som spokojný, dal som dva góly, na pár zásahov som prihral. Pritom som odohral iba desať duelov, štyri v Lige majstrov a poltucet superligových." Pravdaže, obmena kádra neustala ani v zime a žlto-čierni stále posilňujú svoje rady. Neobáva sa toho, že po vyzdravení sa oveľa ťažšie dostane na svoj predošlý flek? " Možno narážate na príchod Drobňáka, ktorý vlastne operuje na tom istom poste, ale všetko záleží na pohľade trénera, akú taktiku zvolí. Môžem hrať aj s Mirom, to, že sme obaja ofenzívni stredopoliari, sa navzájom nevylučuje. Verím si a keď budem zdravotne v poriadku, určite si miesto v základnej zostave vybojujem, poznám predsa svoje schopnosti."
R. Kocúrek sa rýchle v Bratislave aklimatizoval, no nezabudol ani na východ. "Chodieval som častejšie do Prešova. Teraz som tam ale dlho nebol, ani ma to neťahá, manželka je totiž tehotná, čaká bábätko v polovici júna, cestovanie nie je teda žiadúce." Kocúrekovci sa tešia na príchod prvej ratolesti, na 70 percent by to malo byť dievčatko. Ak to teda tak bude, na odovzdanie futbalovej štafety treba ďalší pokus. Na jedno i druhé má však Rado rozhodne času neúrekom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
