pustil sa s nimi do debaty. Pri Hornáde síce bola neskutočná zima, ústretový postoj však srdcia malých šarvancov evidentne zohrial... Zlaté olympijské dvojičky zo Sydney, Peter a Pavol Hochschornerovci, boli spolu s oddielovým kolegom, bronzovým z OH Jurajom Minčíkom (teda Ďurim z úvodu), suverénne najväčšími ťahákmi Akademických majstrovstiev SR a 2. kola SP vo vodnom slalome v Košiciach. V piatkovom zjazde síce s výkonom 12:41,27 min. nestačil na Jaroslava Slúčika zo Žiliny, ktorý triumfoval časom 12:38,16 min. a obsadil druhé miesto pred tretím Michalom Kvašňovským (Sokol Žilina -12:44,25). Rodák z východu, zo Spišskej Starej Vsi, sa presadil v druhý deň pretekov, v slalome, keď získal akademický titul. V sobotňajšom slalome C1 bol už Juraj Minčík (na obr.) s 248,58 bodmi prvý, keď za ním skončili Alexander Slafkovský (KTK Dukla L. Mikuláš - 253,65) a Martin Balog (ŠKP Bratislava - 261,65). Práve po úspechu v slalome si našiel priestor na vopred dohodnutý rozhovor. A okolostojace detváky sa aspoň niečo dozvedeli...
* * * * *
Ako sa vám išlo? Hrozná zima na brehu, nieto vo vode.
Dnešné preteky boli o trošičku lepšie ako včerajšie, zima síce bola poriadna, aspoň však tak nefúkalo. Boli to také špecifické preteky, tento Hornád je predsa len "hladšia" voda. Ale je potrebné vedieť jazdiť aj na niečom takom, hoci, ako vravím, je to niečo iné.
Pretekáte už za ŠKP Bratislava. Vôbec, ako je športovcovi - medailistovi z OH na vojenčine?
Som veľmi rád, že ľudia, ktorí pracujú na športovej rote Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, mi vychádzajú všemožne v ústrety. Po športovej stránke som nepocítil vôbec, že som na vojne, nijako ma to neovplyvnilo. Ako každý vojak som si odkrútil prijímač, teraz to už mám trochu voľnejšie. Teda môžem trénovať a popritom sem - tam musím ísť na rotu, ale ináč je to v pohode.
Objemové tréningové dávky sú teda zachované?
V tomto smere som nepocítil, že som na vojenčine. Nič som neznižoval, dokonca som spolu s Hochschornerovcami mohol odcestovať na mesiac do Austrálie.
Ináč, vo vašom prípade to bola zvláštna rukovačka. Vy, bronzoví zo Sydney, Hochschornerovci, zlatí. Toľko olympijských medailí ešte asi nikdy v histórii slovenskej armády nerukovalo!
Určite nie! (smiech) Veď toľko medailí v jednej disciplíne počas jednej olympiády, a v takom veku, keď sa rukuje, ešte nebolo! Až teraz, tuším 4. januára.
Čo tento rok? Plány?
Chcem pretekať vo všetkých pretekoch, v ktorých môžem. A v každých pretekoch, ktorých sa budem môcť zúčastniť, budem chcieť vyhrať. Uvidíme.
Najvyšší cieľ?
Majstrovstvá sveta. Na tých by som chcel ukázať všetkým, že medaila z olympiády nebola náhoda. Že patrím do svetovej špičky. Teda chcem ukázať tým, ktorí sa vodným disciplínam rozumejú, že moje jazdy sú kvalitné. A keď budú kvalitné, tak, že s nimi budem aj ja spokojný, tak to na majstrovstvách sveta bude isto veľmi dobré miesto.
Najbližší mesiac?
Budúci týždeň sa zúčastním pretekov v Liptovskom Mikuláši, budú tam Liptovské slalomy. Potom cestujeme do zahraničia, v Slovinsku, v Tasene, presne na mieste, kde bude o dva mesiace Svetový pohár, budeme mať sústredenie a nejaké medzinárodné preteky.
Veľká noc?
Som rád, že sa dostanem domov. Na Pieninách som v poslednom čase strašne málo. Hneď po pretekoch utekám domov, teším sa na rodičov. Samozrejme, že budem i trénovať, na tréningy budem odskakovať do Poľska. Tréningy sú dôležité, nebudem to však preháňať, predsa len, sú to sviatky.
Myslel som, že Veľkú noc zhodnotíte ináč. Z náboženského hľadiska je to najvýznamnejší sviatok.
Tí, čo ma poznajú, vedia, že som nábožensky založený. Doma s rodičmi, mamičkou, býva u nás stále všetko to, čo k Veľkej noci patrí.
Ostaňme pri kresťanstve. V piatok bol v Košiciach veľký ekumenický sprievod. Jediný na Slovensku.
Hmmm, nepostrehol som to. Ani som nemohol - o štvrtej sme mali zjazd, ja som štartoval o pol šiestej - trištvrte na šesť. Bol som dosť unavený, celý deň pri vode fúkalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
