Petra Gapu (na fotografii), ktorý si svoje legionárske skúsenosti obohatil o pôsobenie v Poľsku. Už v zime, keď sme s ním priniesli rozhovor, naznačil niektoré čudesné javy a nešli mu do hlavy mnohé záležitosti, na ktoré predtým vo svojej bohatej kariére nikdy nenarazil. To ešte nevedel, že repertoár nonsensov nie je ani zďaleka vyčerpaný. Až do konca ročníka vlastne nestačil otvárať oči nad tým, čo všetko je možné v najvyššej súťaži, hoci v hokejovo slabšej krajine, než je naša...

Ako je známe, náš hokejista účinkoval v Sanoku, teda v klube, ktorý nejavil mimoriadne ambície. Skôr mu išlo o to, aby prežil. Vyplývalo to i z toho, že na rozdiel od minulých rokov z elity nikto nevypadol. Sanočania obsadili po základnej časti posledné miesto a rovnako to vyzeralo aj po absolvovaní vyraďovacích zápolení. "Chytili sme najprv Osvienčim, teda lídra súťaže, ktorý sa stal aj majstrom krajiny. S ním sme neobstáli v troch dueloch. Potom sme narazili na Krynicu, s ňou sa nám síce podarilo dva razy vyhrať, ale celkový sumár hovoril i tak v prospech súpera. Celkove naše účinkovanie bolo podmienené tým, že osud opustenia prvej ligy nehrozil, takže to bolo také o ničom," rozhovoril sa P. Gapa, ktorý neabsolvoval posledné tri duely pre zápal pľúc. Na rozdiel od našej extraligy mužstvá, ktoré vypadli v prvom kole play off, hrali ešte ďalej na tri vyhrané zápasy. V predošlých rokoch posledný vypadával automaticky, nahradil ho víťaz druhej najvyššej súťaže. Sanok mal smolu aj na trénerov. Pri kormidle sa vystriedali traja Slováci. Najprv Jozef Čontofalský, ktorý ale striedačku opustil predčasne, lebo nechcel tolerovať nešváry funkcionárov. Jeho miesto zobral Milan Skokan, lenže toho po čase zlanáril Martin. Preto prišiel do tretice Marián Brúsil, niekdajší Nelibov asistent v Turci. Ešte pred ním bola eventualita, že Poliaci pritiahnu ruského lodivoda, no ten radšej uprednostnil Katovice. Asi vedel, do čoho by stúpil, takže sa klubu vyhol veľkým oblúkom..."Už ako prišiel tretí nový tréner, tak som sa ku kaučovaniu nedostal, ale mal som prehľad o chlapcoch, takže moje rady sa Brúsilovi zišli. Inak, záver ročníka bol špecifický aj v tom, že nás bolo málo. V niektorých dueloch nás nastupovalo iba dvanásť. Daktorí boli chorí, ale vyskytli sa i prípady, keď sa prejavila poľská nátura a chlapci sa na to vykašľali. Pred play off bola síce neistota, či sa nebude predsa len vypadávať, no neskôr sa to vyjasnilo a vtedy nastali problémy s daktorými jednotlivcami." Aj keď Peter preskákal v hokeji toho naozaj dosť a môže čerpať z poznatkov na Slovensku i v Nemecku, predsa len kalvária v uplynulých mesiacoch sa ničomu nevyrovnala. "Bola to sezóna psychiky. Negatívnych vecí bolo neúrekom. Musel som tuho rozmýšľať, aby som to pochopil. Kto to nezažije, aj neuverí. Na voľaktoré detaily nezabudnem do konca života. Cestovali sme trebárs do Gdanska, čo je 900 kilometrov od Sanoku, bez trénerov. len samotní hráči. To bolo vlani v období trénerského bezvládia. Alebo ďalšia perlička: prišli sme na tréning a pozerám sa , polovica mužstva sa nezoblieka. Pýtam sa čo je, čo sa robí? Odpoveďou bolo, že vraj nemajú hokejky. Ja im na to: však si požičajte od niekoho. A oni na to vraj od koho...Tí, čo mali záujem, zobral aj ľavú hokejku, keď boli praváci a tak trénoval. Boli problémy s výstrojom, to je jasné, no človek všetko prekoná, keď chce. Lenže u nás v partii boli aj darebáci, ako som ich pomenoval, teda takí, čo sa na hokejistov len hrali. Žiaľ."

Sanok nepatrí medzi bohaté kluby a to citeľne vplývalo na chod klubu. Naposledy funkcionári rokovali s istou bankou a tak sa podarilo naškriabať peniaze pre hráčov. Lenže i tak Gapovi či ďalším dlhujú peniaze za dva a pol mesiaca. "Verím, že podlžnosti sa nebudú vliecť donekonečna. Dopočul som sa, že budú budovať nový zimný štadión a vráti sa do diania generálny sponzor, výrobca autobusov, ktorý v tejto sezóne absentoval." Napriek hokejovej divočine Gapa neriešil problémy búchaním do stola. Nie je konfliktný typ. Mal prirodzený rešpekt, radšej sa snažil uprednostniť pokojné slovo, nerobil si nepriateľov, hoci sem-tam zvýšil hlas. "Boli i chlapci, čo ma vytočili, ale zádrapky som odbil tým, aby dali pokoj a nevyrývali. S každým som ale v podstate dobre vychádzal, veď sme zašli aj na pivo, podebatovali si."

Gapa dovedna odohral okolo 42 zápasov, dal osem gólov, mal 20 asistencií. Či však zostane ďalej, to ešte nevie. Už začiatkom apríla mal cestovať do Poľska spolu so Stolárikom a Timkom, ďalšími dvoma legionármi, lenže sa to oddialilo. Činovníci sa hotovali so Slovákmi rozprávať, no možno vyčkávajú a šijú na našich nejakú búdu. "Mám taký pocit, že budú špekulovať a budú chcieť urobiť rovnaký ťah ako vlani s Braňom Stolárikom. Tiež mu dlhovali. Viseli mu za tri mesiace financie a tak mu navrhli, že keď podpíše na ďalší ročník, dostane všetko vyplatené. Celkove nebolo zle, s výnimkou niektorých zápasov aj úroveň nebola podradná, no musím porozmýšľať, ako zareagujem, keď dostanem ponuku na predĺženie angažmán. Mám z toho všetkého taký divný pocit, ešte sa len spamätávam z prežitého. Aj v Nemecku som bol v nižšej súťaži, no to sa nedá porovnať. Pravdaže, Sanočania by boli radi, aby sme zostali všetci Slováci," dodal P. Gapa. Jeho pocitový mix je pochopiteľný a vlastne len potvrdzuje starú pravdu o tom, že človek nikdy nevie, na čo v živote narazí. Uvidíme, či seriál neuveriteľných dobrodružstiev v jeho ponímaní bude mať ďalšie pokračovanie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.