som ho odviezol do Krásnohorského Podhradia, presnejšie k hradu Krásna Hôrka. Nasadol a keď sme boli asi sto metrov od parkoviska pred hradom, povedal, aby som zastavil. Urobil som to, pretože som si myslel, že chce vystúpiť. On však zostal sedieť a ľavou rukou ma zozadu chytil pod krk a ťahal mi hlavu k sedadlu. V pravej ruke mal nôž, ktorý mi priložil ku krku a povedal, aby som mu dal peniaze, lebo ak nie, tak ma zabije… Pokúšal som sa mu odtlačiť ruku s nožom, ale začal ma škrtiť silnejšie ako predtým a tak som pochopil, že brániť sa je zbytočné…" opísal najstrašnejšie okamihy svojho života taxikár Ferdinand N. pred senátom Okresného súdu v Rožňave. Ako ďalej uviedol, pri pokuse odtlačiť ruku s nožom od svojho krku, si porezal prst. Zranenou rukou siahol do priehradky na ľavých predných dverách a vytiahol odtiaľ náprsnú tašku, z ktorej vybral celú hotovosť, čo dovtedy utŕžil. Bez slova ju odovzdal lúpežníkovi, ktorý vystúpil a prikázal mu, aby sa vrátil do Rožňavy, ak nechce aby ho zastrelil…
Od nahlásenia lúpeže na políciu uplynulo sotva pár hodín a skôr, ako svitol nový deň, na rukách 17-ročného Mariána zacvakli putá. Netrvalo dlho a prokurátor ho obžaloval z trestného činu lúpeže, ktorej sa dopustil so zbraňou.
"Urobil som to, ale ja som chcel taxikára len vystrašiť… Lebo on občas vozil jedno dievča, ktoré sa mi páčilo. Chcel som s ňou chodiť a tak som si povedal, že ho trošku postraším. Zobral som z domu kuchynský nôž a šiel som na stanovište taxíkov… Nemal som v úmysle od neho žiadať peniaze. To ma napadlo až potom, keď som ho už držal pod krkom a v ruke som mal nôž… Vtedy, akoby mi zahučalo v hlave a sám neviem prečo, pýtal som od neho peniaze. Pravda je i to, že som mu povedal, že ak mi ich nedá, tak ho zabijem… Potom, čo som mu kázal, aby sa vrátil do Rožňavy, som šiel domov peši. Peniaze som ukryl pod koberec v detskej izbe a nôž som vrátil do šuflíka v kuchynskej linke, odkiaľ som ho predtým zobral. Oholil som sa a spolu so sestrou sme vyprali moje nohavice, pretože boli zašpinené…" vypovedal obžalovaný. Na rozdiel od prípravného konania, keď bez dlhých rečí priznal, že nôž priložil ku krku taxikára, na pojednávaní už tvrdil, že mu ho priložil len k plecu. Snažil sa presvedčiť súd, že to isté vypovedal i pred vyšetrovateľom…Pred trestným senátom navyše uviedol i nasledovné: "Keď som taxikára držal pod krkom, povedal som mu, aby to dievča, ktoré sa mi páči, nechal na pokoji. On mi povedal, aby som ho nezabil, že má doma tri deti… Je mi ľúto, že som to urobil a chcem sa mu za to ospravedlniť," sypal si Marián popol na hlavu.
Taxikár však kategoricky poprel, že by sa obžalovaný čo len slovkom zmienil o nejakom dievčati, ktorému mal dať pokoj. Na pojednávaní zdôraznil, že o verzii s dievčaťom, ktoré mal voziť sa dopočul až po výsluchu mladistvého Mariána. Prekvapená bola i slečna Helena.: "Mariána poznám od malička, ale nikdy sme spolu nechodili, nemali sme ani len jedno rande. O tom, že by mal o mňa záujem nič neviem. Pravda nie je ani to, že ma Ferdinand N. vozil v taxíku. A nemyslím si, že by taxikára ohrozoval nožom kvôli mne…"
Z čítania výpovedí policajtov Okresného riaditeľstva PZ SR v Rožňave vyplynulo, že po nahlásení lúpeže a vypátraní páchateľa, v noci zo 6. na 7. apríla lanského roka, zazvonili pri dverách Mariánovho bytu. "Vyzvali sme ho, aby nám vydal peniaze a nôž… Pustil nás dnu a zaviedol do detskej izby, kde vybral spod koberca štyri stokorunáčky a dve dvestokorunové bankovky. Prešli sme do kuchyne, tam vybral z linky nôž so 17 cm dlhou a 3 cm širokou čepľou, ktorý nám odovzdal. Priznal, že je to nôž, ktorým napadol taxikára," uviedli pred vyšetrovateľom muži zákona. Zo zápisnice z obhliadky miesta činu a tiež z fotodokumentácie vyplynulo, že v taxíku, ktorým bola Škoda Felícia, boli na predných dverách nachádzajúcich sa na strane vodiča a tiež medzi predným a zadným sedadlom, krvné striekance. Stopy krvi boli zaistené aj na tričku taxikára a bunde obžalovaného. Experti Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice dospeli výsledkami analýzy DNA k zisteniu, že krvné striekance v aute, i na ošatení tých dvoch, sú zhodné a pochádzajú od poškodeného Ferdinanda N. Navyše, jediným zraneným bol taxikár, ktorý utrpel reznú ranu na prostredníku ľavej ruky a zo zranenia sa liečil sedem dní.
Podľa znalcov z odboru psychiatrie a psychológie je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu nebol duševne chorý. Naopak, "konal cieľavedome, premyslene a bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, aj ho ovládať". Znalci dospeli k zisteniu, že Marián je nevyrovnaná osobnosť s asociálnymi sklonmi. Jeho duševný vývoj bol nepriaznivo ovplyvnený rozvodom rodičov. Z charakteristiky z miesta jeho bydliska, ktorú prečítal predseda, sa senát dozvedel, že v školskom roku 1999/2000 ukončil štúdium na učňovke, kde sa vyučil za murára. Neskôr bol nezamestnaný. Do evidencie mladistvých s poruchami správania bol zaevidovaný vo februári lanského roka, kedy sa dopustil trestného činu falšovania peňazí…
Po vyhodnotení dôkazov a uvedených skutočností s prihliadnutím na vysoký stupeň nebezpečenosti konania obžalovaného, s dôrazom na surový spôsob, akým taxikára ohrozoval, súd dospel k záveru, že prevýchovu a nápravu obžalovaného môže zabezpečiť len nepodmienečný trest. Súd mu ako mladistvému vymeral 16 mesiacov basy - trest na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby, ktorý si odpyká v Nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu proti verdiktu odvolal a žiadal zrušenie rozsudku vo výroku o treste. Ten, vzhľadom na priznanie mandanta a toho, že svoj čin úprimne oľutoval, navrhol odvolaciemu súdu uloženie podmienečného trestu na dlhšiu skúšobnú dobu. Krajský súd v Košiciach sa však stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a odvolanie zamietol. Ako odznelo v zdôvodnení, Marián sa dopustil konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť, ktoré má stúpajúcu tendenciu. A tak len nepodmienečný trest môže zabezpečiť jeho nápravu a tiež výchovne pôsobiť na mladistvých v jeho veku… Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
