Zhovárame sa s podpredsedom vlády SR pre ekonomiku Ivanom Miklošom
Navštívili ste revúcky okres, jeden z najzaostalejších v Slovenskej republike. Napriek vyhláseniam vlád o podpore takýchto regiónov od roku 1989 stále chudobnie. Zmení sa to niekedy?
Šancou je úplná reforma verejnej správy. To, čo sa dialo doposiaľ, je dôkazom, že centralizovaný štát nedokáže regionálne rozdiely dostatočne korigovať. Musí však dôjsť k prenosu kompetencií. Potom sa stane reforma skutočným ekonomickým nástrojom. Posilní právomoci a zodpovednosť samospráv, pomôže vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, znižovať nezamestnanosť, či využívať miestny potenciál.
Ľavicoví politici, ktorí najviac volajú po vytváraní nových pracovných miest, najviac bránia kľúčovým reformným krokom. Napríklad zrušeniu okresných úradov. Nie je zámer udržať si politický vplyv na miestnej úrovni dôvodom ich rezervovaného prístupu k zmenám?
Môže to tak byť.
Nebudú okresné úrady po prenose kompetencií zbytočné?
Záleží to od toho, v akom rozsahu k tomu dôjde. Či bude existovať len špecializovaná štátna správa, ktorú presadzuje koncepcia reformy a aj niektoré rezorty, napríklad pôdohospodárstvo a školstvo. Alebo na okresoch zostane aj všeobecná štátna správa, čo by ale bolo neudržateľné, lebo by došlo k duplicite niektorých činností a k zvýšeniu počtu úradníkov.
Desaťročia upadajúce okresy sa samé nevzchopia ani po uplatnení reformy. Štát sa o ne bude musieť aspoň spočiatku postarať. Ako?
Na to poslúžia rôzne úrovne rozvojových impulzov. Z úrovne štátu sú to celkové ekonomické riešenia. Tie sa niekde prejavia viac, inde menej. Napríklad efektívnejší systém konkurzov, zabránenie tunelovaniu fabrík, nižšie úrokové sadzby, lepšie podnikateľské prostredie. Druhá úroveň je regionálna politika, ktorá fakticky doposiaľ neexistovala. No a tretia je práve reforma verejnej správy, ktorá by mala priniesť i zmysluplnejšie daňové prerozdeľovanie a intenzívnejšiu cezhraničnú spoluprácu. V nej majú regióny i konkrétne Gemer veľký nevyužitý potenciál.
Predsa by len nemohol štát výrazným daňovým zvýhodňovaním pritiahnuť i menších investorov do hladových dolín.
V druhej etape fiškálnej decentralizácie dostanú samosprávy možnosť narábať s prirážkou k dani zo zisku. Niektoré regióny ju tak budú môcť mať omnoho nižšiu.
Chudobné oblasti boli v minulosti vysávané tými bohatšími. Ľudia, najmä vzdelanejší, odchádzajú i dnes do veľkých miest. Rozvojový potenciál týchto okresov sa naďalej scvrkáva. Ako sa dostať von z tohto bludného kruhu?
Čo tie regióny skutočne potrebujú, to nik nevymyslí v Bratislave. Musia sa zaktivizovať a prísť na to samé. Po reforme budú mať na to vytvorené podmienky a motiváciu. Chce to však od štátu i regiónov skutočné riešenia, ktoré tu doteraz neboli, pretože veci išli opačným smerom. Napríklad v tom, ako sa privatizovalo, ako prebiehala revitalizácia, ako sa regionálna politika robila z Bratislavy, ako sa rušili euroregióny a ako sa bránilo iniciatíve zdola.
Tieto všetky zmeny ešte nemusia prinútiť serióznych investorov, aby opustili západ SR a išli inde. Obzvlášť, ak okolité štáty, ponúkajú lepšie podnikateľské podmienky.
Pozrite sa do Maďarskej republiky. Najzaujímavejšie lokality v okolí Budapešti a Gyóru sa už nasýtili a investori prechádzajú do iných lokalít. Myslím si, že takýto proces čoskoro nastane aj u nás, len mu musíme dostatočne napomôcť.
autor je redaktor Hospodárskych novín
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
