britských radarov počas II. svetovej vojny. Ten objavil tím britských vedcov (John Randall a dr. H. A. H. Boo z Birminghamskej univerzity) v roku 1940. Magnetron dokáže vytvoriť elektromagnetické vlny s priemernou dĺžkou 12 cm o kmitočte 2450 MHz (to je približne horná časť frekvencie, ktorou nám prichádza satelitný signál z konvertoru káblom do satelitného prijímača).
Okolo roku 1946 sa Dr. Percy Spencer pôvodne farmársky chlapec, neskôr "inžinier samouk" zaoberá výskumom súvisiacim s radarom. Pritom spozoroval niečo neobyčajné. Vo vrecku sa mu roztopili cukríky. To prinútilo Spencera k ďalšiemu experimentu. Neďaleko magnetronu umiestnil kukuricu a s nadšením vynálezcu pozoroval, ako puká, praská a "strieľa" po celom laboratóriu. Na druhý deň umiestnil Spencer vedľa magnetronu vajce a spolu s kolegom pozorovali, ako sa chveje a trasie. Vajce sa veľmi rýchlo zahrievalo a v jeho vnútri vznikal pretlak. Spencerov kolega sa naklonil k vajcu, aby celý jav mohol lepšie pozorovať, keď zrazu vajce prasklo a celý jeho horúci obsah sa ocitol na jeho vydesenej tvári. Zato Spencerova tvár sa rozžiarila logickým záverom: Roztopené cukríky, popraskaná kukurica i explodované vajce sú následky mikrovlnej energie. Čo takto ohrievať aj ostatné potraviny?
Spencer upravil uzatvárateľnú kovovú skriňu a dal do nej mikrovlný zdroj. Keď do nej umiestnil jedlo a zapol zdroj, to sa veľmi rýchlo ohrialo, okrem iného aj preto, že energia nemohla unikať von. Nové revolučné varenie a multimiliónový dolárový priemysel bol na svete...
V ďalšom vývoji bolo nutné dopracovať Spencerovu myšlienku do praktického využitia. Koncom roku 1946 Raytheon Company splnila patentové propozície a prvá mikrovlná rúra bola vyrobená. K odskúšaniu bola umiestnená v jednej bostonskej reštaurácii. O rok neskôr sa prvé rúry objavili na trhu: výška 165 cm, váha ..., cena 5000 dolárov. Naviac bolo potrebné magnetron chladiť vodou, takže bolo nutné rúru napojiť na vodovodné potrubie...
Tieto prvé "lastovičky" však nešli veľmi na odbyt. Až keď sa objavili nové, ľahšie a lacnejšie, s novým vzduchom chladeným magnetronom, dopyt sa začal zvyšovať. Začali sa využívať hlavne v reštauráciách a v tzv. automatoch, ktoré mohli skladovať zmrazené jedlá až na objednávku ich ohrievať. Ale nebol to iba potravinársky priemysel, ktorý zistil výhodnosť tohto nového zariadenia. Mikrovlné rúry sa začali používať aj v iných odvetviach k sušeniu korku, keramiky, papiera, kože, tabaku i textilu. Zdalo sa, že masovému nástupu mikrovlniek už nič nestojí v ceste. Okolo tohto novodobého "röntgenového" žiarenia sa však začalo objavovať veľa mýtov. Prišli obavy z účinkov tohto žiarenia na ľudský organizmus. Hovorilo sa o oslepnutí, sterilite a pod. Avšak všetko iba dočasu. Po roku 1975 začal predaj opäť stúpať a v roku 1976 už mikrovlnky boli v 60 percentách amerických domácností. Na starom kontinente sa rozšírili až po roku 1980, kedy si ľudia uvedomili, že ich možno využívať k veľmi rýchlemu a lacnému vareniu, či ohrievaniu predvarených jedál. Dnes "obehla" mikrovlná príprava jedál celý svet a stáva sa medzinárodným fenoménom.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
