predstavíme ´další automobil, ktorý bol skutočnou senzáciou autosalónu v Ženeve nie však tohtoročného, ale toho v roku 1961. Veru, uplynulo už 40 rokov od chvíle, čo na svetovú motoristickú scénu vstúpil automobil, pri pohľade na ktorý sa ešte i dnes rozbúcha srdce každého obdivovateľa krásnych športových vozidiel. Reč je o legendárnom vozidle Jaguar E.
Jaguar E, predstavený na ženevskom autosalóne v roku 1961, prišiel na trh ako náhrada za typ XK 150 a technicky bol odvodený od pretekárskeho typu D, ktorý v 50. rokoch zožal niekoľko víťazstiev na 24-hodinových pretekoch v Le Mans. Samonosná karoséria tohto vozidla bola v prednej časti zosilnená priestorovým rámom a vyznačovala sa mimoriadne dlhou prednou kapotou (ktorej neprajníci značky pripisovali falickú symboliku). Predné reflektory boli kryté plexisklom, pomerne strmo postavené predné okno stierali tri stierače. Prístup do batožinového priestoru za dvomi sedadlami umožňovali malé zadné dvierka, otvárané nabok. Volant s kovovými priečkami a dreveným vencom by dnes už samozrejme nesplňoval žiadne bezpečnostné kritériá. Vozidlo bolo postavené na podvozku s rázvorom rovných osem stôp, čo je 244 cm. Jaguar E bol dlhý 445 cm a vysoký len 122 cm. Nezávislo zavesené predné kolesáboli odpružené pozdĺžne uloženými skrutnými tyčami, zadné kolesá boli odpružené vinutými pružinami. Vpredu malo toto vozidlo už kotúčové brzdy, pričom zadné bubnové brzdy neboli umiestnené v kolesách, ale na výstupe z rozvodovky. Na pohon vozidla slúžil 3,8-litrový radový šesťvalcový motor, prevzatý z typu XK 150S a vystrojený tromi karburátormi (i keď v svojich pretekárskych vozidlách už firma Jaguar používala vstrekovanie paliva). Motor vyvíjal maximálny výkon 195 kW a Jaguar E, vážiaci vo vyhotovení kupé len 1183 kg (otvorený roadster bol trochu ľahší) s ním bez problémov dosahoval rýchlosť 240 km/h. Jaguar E stál púritom len polovicu toho, čo stáli konkurenčné modely Aston Martin DB5 a Ferrari 250 GT. Na jar roku 1966 sa Jaguar E začal dodávať aj vo verzii 2+2, čo znamená, že za prednými sedadlami boli ešte dve takpovediac núdzové a neveľmi pohodlné sedadlá. Miesto pre tieto sedadlá sa získalo predĺžením rázvoru na 267 cm, pričom celková dĺžka vozidla vzrástla na 471 cm. Bol to súčasne prvý športový Jaguar, ktorý mohol byť na želanie vystrojený automatickou prevodovkou. V rokoch 1971-1975 sa potom vyrábal Jaguar E tretej série, na karosérii ktorého boli vykonané menšie úpravy a ktorý bol poháňaný vidlicovým dvanásťvalcovým motorom. Išlo o pohonnú jednotku, ktorá mala pôvodne slúžiť na pohon pretekárskeho vozidla s motorom uloženým vzadu. Skúšky tohto auta však neboli povzbudzujúce a preto sa firma Jaguar rozhodla využiť tento 5,3-litrový motor aspoň na pohon svojho "éčka". S týmto motorom, ktorého maximálny výkon bol 203 kW, zrýchlil Jaguar E z 0 na 100 km/h za 6,4 sekundy. Celkove sa vyrobilo vyše 72500 vozidiel Jaguar E všetkých verzií, pričom 85% produkcie išlo na export, a to najmä do USA. Zaujímavé pritom je, že kvôli rešpektovaniu amerických emisných noriem musel výrobca v roku 1967 vykonať na motore také úpravy, ktoré viedli k zníženiu jeho výkonu na 130 kW.
Z fotografií, ktoré som urobil v Prahe v roku 1962, dýcha nostalgia. Ale ten elegán Jaguar E ako keby na rozdiel odo mňa vôbec nezostarol...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
