zabudlo, zistili sme rôzne regionálne odlišnosti, ale našli sme aj recepty, ktoré sa v rôznych obmenách pripravovali v mnohých oblastiach. Všade však poznali, ctili si a pekávali chlieb. dnes, keď ho už kupujeme v supermarketoch, sa na obyčaje súvisiace s obradom prípravy, pečenia i jedenia už zabúda... Staré mamy z Margecian, kam sme sa zašli pozrieť, si však všetko pamätajú a občas ešte aj doma chlebík upečú.
Kedysi sa chlieb v domácnostiach pekával zvyčajne raz za týždeň. Súviselo to však s kvalitou múky, ktorá sa na prípravu cesta používala. Ak bola ražná, chlieb dlhšie vydržal a stačilo piecť raz za dva týždne. Ak sa však pripravoval z ovsenej múky, piekol sa aj viackrát v týždni, pretože takýto skôr vysychal.
v Margecanoch sa s prípravami na pečenie začalo už v piatok a v sobotu ráno teplý chlebík vyberala gazdiná z pece. Naraz sa pekávalo viac bochníkov, do veľkej pece sa ich vošlo až 9 (do menšej štyri). Pani Veronika Záhornádska spomína i na to, ako sa s chlebom šetrilo. Vyhodiť sa z neho nesmel ani malilinký kúsok. Čerstvý chlebík sa jedával s mliekom, alebo len tak, po dvoch-troch dňoch z neho robili na sporáku hrianky, a keď bol už tvrdý, varili z neho demikát.
Málokto možno vie, že chlieb náš každodenný poznali už staroveké národy, avšak v minulosti išlo o sviatočný pokrm. Zo starých prameňov máme doložené, že ho jedávali predovšetkým vyššie spoločenské vrstvy. Základom výživy ľudu sa stal až v priebehu 18. a 19. storočia. Chlebové cesto sa väčšinou pripravovalo z viacerých druhov múky, ktoré sa navzájom miešali. Keď bolo múky málo, primiešavali sa do nej rôzne pomleté rastliny a korene, v čase núdze dokonca mach i kôra stromov. Doplnkom boli aj zemiaky, nesmelo sa ich však dať priveľa, pretože chlieb by sa bol zakalil.
Každá dievka, skôr než sa vydala, musela vedieť piecť chlieb a naozaj to nebola ľahká práca. Večer sa preosiala múka, aby sa zbavila nečistôt a prevzdušnila, zarobil sa kvások - v Margecanoch ho volali kvas. v sobotu ešte za tmy sa začínalo s pečením. Na dno koryta sa dali pretlačené zemiaky, kvások, múka a vlažná voda. Na každý bochník hrsť soli, trochu rasce a začalo sa s miesením. Cesto bolo dobré vtedy, keď sa odliepalo od koryta i rúk a keď pukalo. Vymiesené sa posypalo múkou, prikrylo a nechalo sa vykysnúť. Medzitým gazdiná pripravila pec, dobre vyhriata bola základom úspechu. Rozkurovalo sa veľkými polenami, uhlíky sa z pece vybrali a nakoniec pomocou metly z čačiny gazdiná pec vymietla a začala sádzať bochníky. Pani Záhornádska pripravila 4 okrúhle pecne, každý položila na drevenú lopatu, omyla vodou, do stredu urobila jamku a bochník prežehnala, aby sa vydaril. Chlieb piekla hodinu a pol, potom ho vybrala, omietla pierkom od sadzí, umyla, aby bol lesklý, poklopala zo spodu a spokojne povedala - "Počujete ten zvuk? Podaril sa nám!" Dokladom toho, aký veľký význam prikladali naši predkovia chlebu, je aj množstvo povier, ktoré súviseli s jeho prípravou i konzumáciou. Ak napríklad chlieb pri pečení praskol - malo sa stať nešťastie. Ak ho gazdiná náhodou zabudla v peci, verili, že dom čoskoro navštívi smrť. Ak kúsok chleba spadol na zem, musel sa najskôr pobozkať, a až tak zjesť. V žiadnom prípade nie vyhodiť. Najznámejší zvyk, ktorý sa zachoval u všetkých Slovanov, je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou.
Na záver filmovačky o chlebe nám pani Veronika zabalila voňavé zlatisté pecne, prezradila recept na prípravu tak, ako sa v Margecanoch traduje už celé desaťročia a zaželala nám, aby sme vždy mali dosť chleba... "Veď kto má chlieb má aj robotu!"
- a to dnes nie je málo.
Chlieb so zemiakmi
Potrebujeme: 2 kg hladkej múky, 3 väčšie zemiaky, kvas, soľ, rasca, droždie.
Postup: Kvalitný domáci chlieb získame z cesta, do ktorého pridáme 3 väčšie zemiaky. Zemiaky uvaríme v šupke, ošúpeme a studené nastrúhame. Na noc zarobíme kvas, najlepšie zo zvyškov chlebového cesta, alebo starého rozmočeného chleba. Pred miesením do zemiakov pridáme múku, kvas, rozmrvíme droždie, zalejeme letnou vodou. Vypracujeme riedke cesto, tzv. zápravu, ktoré necháme kysnúť 4 až 5 hodín. Potom pridáme soľ, rascu a múku a miesime tak, aby vzniklo hustejšie cesto. Cesto miesime dovtedy, pokiaľ sa nezačne odliepať od rúk a koryta. Potom ho rozdelíme na bochníky a vyváľame do opálky, kde ho ešte necháme podkysnúť. Podľa veľkosti sa chlieb pečie v peci 1,5 až 2 hodiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.