tí nájomcovia bytov, ktorí si do 31. mája 2002 nepodajú žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva, by totiž mohli prísť o šancu odkúpiť ho. Ako hovorí vládna novela zákona po tomto dátume už nebude vlastník bytu povinný previesť byt na nájomcu a navyše, predajná cena sa stanoví dohodou. Teda vlastník bytu bude môcť žiadať aj trhovú cenu.
O názor na vládnu novelu zákona, ktorú predložilo ministerstvo financií, sme požiadali za všetkých aspoň dvoch zástupcov košických bytových družstiev. "V každom prípade by sa táto novela zákona nemala týkať bytových družstiev. Družstevníci už totiž za roky užívania bytov časť ceny zaplatili a podieľali sa vlastne svojím vkladom na samotnej výstavbe bytov. Pokiaľ viem, ak tento návrh zákona prejde v parlamente, predseda Slovenského zväzu bytových družstiev je pripravený dať v tejto súvislosti podnet na Ústavný súd. Ak by čisto hypoteticky Ústavný súd odobril tento zákon, stále platí fakt, že najvyšším orgánom bytových družstiev je zhromaždenie delegátov, ktoré zastupuje samotných družstevníkov. Ak má cenu určovať družstvo, bude sa musieť riadiť pokynmi zhromaždenia delegátov a tí určite nebudú súhlasiť s trhovými cenami," poukázal aj na bezzubosť zákona podpredseda ÚBD Kuzmányho Pavel Hornáček.
Gabriel Kardoš, predseda SBD III, má na vec rovnaký uhol pohľadu: "Tento zákon je vyslovene diskriminačný. Družstevníci predsa majú v družstvách svoje majetkové vklady. Chcem upozorniť ešte na jednu zásadnú vec. Kým my obhospodarujeme staršie byty, kde je anuita 20 až 30 tisíc korún, tu by vo väčšine prípadov odkúpenie bytov do vlastníctva pri takejto cene nemuselo byť ešte až takým problémom. Ale zoberte si napríklad Sídlisko Ťahanovce, kde žijú v nových bytoch prevažne mladé rodiny. Tam anuita predstavuje 400 až 500 tisíc. Odkiaľ majú tí ľudia vziať toľké peniaze na odkúpenie bytov? Vo vláde sa zas našiel ktosi veľmi múdry..."
Skutočnosť, že Slovenský zväz bytových družstiev je pripravený v prípade, ak zákon v tejto znovelizovanej podobe prejde parlamentom, dať podnet na Ústavný súd, nám potvrdil aj jeho predseda Vladimír Sekanina. "Odvolali by sme sa na článok 12 Ústavy SR, ktorá hovorí o rovnosti práva. Ak jeden člen družstva má právo previesť si byt do svojho vlastníctva za cenu rovnajúcu sa anuite, prečo by druhý člen, ktorý z nejakých dôvodov nemohol v danom čase podať návrh na odkúpenie, mal zaplatiť už napríklad trhovú cenu? Navyše návrh zákona hovorí o tom, že cena bude určená dohodou. Tým sa vytvára obrovský priestor pre korupciu."
Okrem toho, ako povedal V. Sekanina, bytové družstvá by ani nevedeli, čo si počať s prostriedkami získanými z odpredaja bytov. Filozofia ich podnikania je totiž úplne iná. V prípade, ak by tieto prostriedky išli do štátneho rozpočtu, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa väčšia časť z nich spätne investuje do výstavby nových bytov alebo obnovy už existujúceho bytového fondu.
Slovenskí družstevníci by za byty postavené v rámci KBV mali zaplatiť ešte 7 a pol miliardy korún a to do roku 2030. Zámerom ministerstva financií je podľa V. Sekaninu to, aby sa tieto prostriedky od ľudí vymohli už v najbližších rokoch, najneskôr do roku 2006.
Otázkou ostáva, aký postoj k vládnej novele zaujmú poslanci parlamentu. Poslankyňa Katarína Čižmáriková sa vyjadrila, že k návrhu je v radoch poslancoch mnoho pripomienok a pripravuje sa rad pozmeňujúcich návrhov. Nič teda ešte nie je definitívne. Hoci mnohým ľuďom sa systém práce bytových družstiev nepozdáva, faktom ostáva, že tento návrh zákona môže veľkú skupinu občanov poškodiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
