zbytočne trieštia sily tých, ktorí by sa práve teraz a v prvom rade mali usilovať o to, aby výsledkom reformy bola naozaj silná samospráva vyššieho územného celku, zásadná reforma finančných tokov a daňových nástrojov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre nastolenie ekonomickej stability miest a obcí v regiónoch. Dôležité sú nie reči o tom, ako by to malo byť a bude super, ale to, čo nakoniec zostane zapísané v zákone, ktorý prijme parlament. A tam, ako môžeme tušiť, pozmeňovacím návrhom nebude konca kraja a keď už poslanci konečne niečo odhlasujú, nedá sa vylúčiť, že to už nebude až také super. Preto namiesto súťaže o tom, kto dokáže lepšie vo vláde a parlamente lobovať, súťažiť by sa malo skôr o tom, kto dokáže čo najviac zmyslupných vecí presadiť do záverečného znenia zákona. Našťastie, primátori šiestich zemplínskych miest mali nakoniec toľko rozumu, že sa dokázali zjednotiť na modeli 12 + 12, čo ale nezaručuje, že sa dokážu zhodnúť aj na sídle VUC. ( Aj keď snahy Humenčanov o strhnutie tejto pozície na seba nie sú nepochopiteľné, minimálne historické a geografické argumenty Michaloviec sú silnou protiváhou.) Spory o model reformy i súčasne prebiehajúce prekáračky o sídlach VUC, ( v Zemplíne ešte do včera mali "salónnu" podobu, lenže od pondelka, podľa vzoru Spiša, prejdú aj Humenčania do petičných zákopov) iba potvrdzujú, že z histórie sme sa nič nepoučili. Rýchle vzplanieme a v zápale boja už nerozoznávame, kde je hlavný smer útoku, kde podružné šarvátky a nakoniec namiesto toho, aby sme spojili sily, začneme sa klbčiť medzi sebou. Akoby nebolo nad slnko jasnejšie, že v našich slovenských pomeroch a pri národnej mentalite "bližšia košeľa ako kabát", najschodnejším riešením je vytvorenie takých samosprávnych celkov, ktoré jednotlivým regiónom dajú šancu rozhodovať o sebe. Ide o to, aby o Zemplíne sa rozhodovalo v Zemplíne, o Spiši na Spiši, a tak ďalej. Celoslovenská priemerná miera nezamestnanosti osciluje okolo 19,7 percenta, v Trebišovskom okrese sa pohybuje okolo 33,5 percenta, Sobranskom 32,3%, Michalovskom 31,6%, Humenskom 25,6 %, Sninskom 24,9 % a Medzilaboreckom 25,8 percenta. Nie je ťažké pochopiť, kde leží naša bieda, vypočítať, ako sú na tom Zemplínčania s pracovnými príležitosťami. V týchto končinách je už normou, že na jedno voľné pracovné miesto pripadá vyše tisícky uchádzačov o prácu. Aj keď pripustíme, že medzi nezamestnanými je stále veľa takých, ktorým táto pozícia vyhovuje a skupina ďalších si veselo privyrába prácou na čierno, nedá sa nevidieť množstvo tých, ktorí pracovať chcú, ale nemajú kde. Samostatnou kapitolou je exodus mladých ľudí, z ktorých zďaleka nie väčšina našla v zahraničí také uplatnenie, ktoré zodpovedá ich kvalifikácii. Inžinieri, ktorí pracujú ako námezdní robotníci na stavbách, lekári v úlohe ošetrovateľov či oberačov ovocia a zeleniny na farmách, vysokoškolsky vzdelané ženy v úlohe au pair či opatrovateliek starých ľudí, to môže málokto pokladať za primeranú prácu. Sústavné prehlbovanie ekonomickej zaostalosti regiónov ako sú Zemplín či Spiš, to je reálny obraz súčasnosti, ktorý je nevyhnutné začať meniť. Reforma je jedným z dôležitých krokov k týmto zmenám. Samozrejme, úlohu a povinnosti vlády vo vzťahu k rozvoju zanedbaných regiónov tým nikto neznižuje, naopak. Bez nej to nepôjde. Pôsobí prinajmenšom groteskne, keď v rámci veľkolepého programu na podporu malého podnikania, príde do okresu Trebišov pre trinásť projektov 8,7 milióna korún, pričom suma, ktorá by minimálne mohla dopomôcť k nejakej pozitívnej zmene predstavuje okolo 70 miliónov korún. Navlas podobná situácia je aj v ostatných zemplínskych okresoch. Ešte nikdy nikto nedostal v danom roku viac ako 10 miliónov korún. Pritom tí, ktorí sa o dotáciu uchádzajú musia splniť sériu krkolomných podmienok, aby sa dostali aspoň k omrvinke pomoci. Peniaze z predvstupových prostriedkov Európskej únie zatiaľ poväčšine skončili na západnom Slovensku, rovnako ako aj prostriedky š
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
