slovenskej hudobnej scéne. Senzus je pre niekoho zdrojom nevyčerpateľnej zábavy, pre iného hudobná produkcia za hranicou gýču. Ich vyše 600 tisíc predaných nosičov je však neodškriepiteľných. Navyše, zdá sa, že líder Dušan Hergott si zo zlých jazykov ťažkú hlavu nerobí. Veď posúďte sami.

Na pódiu si robíte srandu i sami zo seba, je vôbec ešte niečo, pred čím máte rešpekt?

"Tak jasné, že človek má rešpekt pred Daňovým úradom, ale nie slovenským, haha. Rešpekt samozrejme byť musí a my ho máme. Ale je tu veľa ľudí, dokonca drvivá väčšina tejto republiky, ktorá ho pred ničím nemá."

Práve takýto ľudia sú objektom vašej satiry?

"Čojaviem, či satiry. Nikdy sa nesnažte hádať, čo vlastne robíme. My sa bavíme. Je to pre nás hra. Ľudia stále špekulujú, že čo je za tým, kto nám robí kostýmy, vymýšľa scénu. Všetko je to naša práca, ktorá nás ohromne baví, hoci v tom nemáme žiaden systém a cielený zmysel. Ja napríklad, čo chytím do ruky, hocijakú parochňu, to si dám na hlavu a utekám na pódium. Len aby sa ľudia bavili."

Kde je vlastne hranica vášho dobrého vkusu, alebo idete úplne do krajnosti?

"Niekedy do krajnosti a niekedy zase veľmi slušne. To záleží od zloženia publika, či sú tam deti a tak. Nikdy sme neboli vulgárni, dokonca mnohé mladé kapely dnes používajú slová, ktoré by z našich úst nikdy nevyšli."

Vzhľadom na neuveriteľné množstvo vami vyprodukovaných CD-čiek, zdalo by sa, že je pre vás smerodajná skôr kvantita ako kvalita...

"Kvantita by normálne mala ísť ruka v ruke s kvalitou, ale to akosi nefunguje. Je pravda, že na slovenské pomery máme 27 oficiálnych albumov a štyri nečíslované platne, čiže dokopy 31 nosičov, čo nie je málo. Ale v dnešnom svete už kvantita nezaváži, veď máme internet a napaľovačky. Napríklad dnes som bol na Blšáku a tam som naďabil na CD-čko Senzusu, ktoré sme v živote nevydali. Nejaké The best of atakďalej s tak krásnym obalom, na ktorý sa nechytá ani jeden z našich doterajších albumov. Proste totálna čiernota, ale to nikoho v tomto štáte nezaujíma. Môžeme si my platiť neviem aké dane a ochranné zväzy autorské, keď si ľudia na internete môžu za päť korún kúpiť celú autobiografiu Senzusu včítane môjho životopisu a zoznamom mojich mileniek."

Ako vám sadla nová úloha otca dcérky?

"Bál som sa, ale prichádzam tomu na chuť, hoci Sára je veľmi živé dieťa a zatiaľ je to otravné. Čo môže všetko rozmláti, rozdupe, 'rozšroubuje'. Niekedy mám strach, aby mi v zápale hry nerozbila hlavu."

Čo udržalo zostavu Senzusu celé tie roky pokope?

"Jasné, že sú za tým peniaze, však sme profesionáli. Nikdy sa nebudem hanbiť povedať, že sa tým, čo robím, živím. Veď ten, kto je úspešný, by mal byť ocenený a zarábať, to je normálne, nie? Je jasné, že trpíme chronickou ponorkovou chorobou, však sme spolu s menšími pauzami od 78-ho a častejšie ako s vlastnými partnerkami."

Vo vašich "Senzi Senzusáckych" televíznych šou bol takmer pravidelným hosťom ex-hokejista Jozef Golonka. Ste osobní priatelia?

"Priatelia sme, ale prišlo to až neskôr. Všetci ľudia si od začiatku mysleli, že patrí k nám, ale on na nás chodil z vlastnej iniciatívy. Poznal nás z našich kaziet, ktoré si tu kupoval v čase, keď trénoval v Nemecku. Kameramana tých TV relácií neprestajne lákala tá jeho vysmiata tvár. Až sa stal takým našim neoficiálnym maskotom."

Čo hovoríte na názor, že umelci by sa nemali montovať do politiky?

"Tak to má byť. Nehovorím, že keď nás niekto zavolá a zaplatí nám, že nezahráme. Veď hudba je náš chlieb. Ja mám dcéru, ktorá chce jesť, čaká doma jak vtáčatko s otvorenou hubou a chce veľa hračiek, preto mi je úplne jedno, kto ma zavolá, keď mi riadne zaplatí za moje remeslo. Tomu sa hovorí profesionalita."

Váš recept na zlú náladu?

"Niežeby som bol alkoholikom, ale pri tomto remesle človek pije. Treba zabudnúť na negatíva a aj keby čo do úst nebolo, treba sa smiať. Berieme rozdávanie dobrej nálady ako svoje poslanie, aj keď sa na to vždy necítime. Mne napríklad nedávno zrazilo psa. Auto ho päťkrát prešlo a dopadlo to tragicky. Jednoducho sa vybral zlým smerom, hoci nič také nespravil za sedem rokov. Zlomilo ma to, ale ešte v ten deň som hral."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.