oženiť, keď mal ešte len 21 rokov a bol mladým učiteľom na ZDŠ v Seni. Práve tam spoznal aj svoju manželku, ktorá na škole pôsobila tiež ako učiteľka. Majú dvoch synov - dvojčatá Vlada a Ľuboša. Obaja zaobstarali rodičom vnuka, a tak má V. Kužilla sedemročnú vnučku Dominiku a štvorročného vnuka Jakubka.
Okresný prednosta si v školstve a štátnej službe odkrútil rovných 40 rokov. Z toho až 22 rokov pracoval vo vedúcich funkciách v štátnej správe. Ako relaxuje taký štátny úradník?
"Najradšej trávim voľné chvíle s rodinou na našej chalupe v Slovenskom Rudohorí, keďže bývame v trojizbovom byte. Keď som doma, najradšej čítam noviny a pozerám telku," poznamenal.
Rád by si počas niektorej z dovoleniek pozrel aj veľké európske veľkomestá ako Paríž, Londýn či Rím. Dovolenky typu more, slnko a zaháľka ho nelákajú.
Najradšej má nenáročné filmy, napríklad westerny, pretože, ako hovorí, najlepšie sa po náročnom dni oddychuje pri ľahších žánroch. Ak siahne po knihe, ide prevažne o literatúru faktu. Ak sa predsa len rozhodne pre beletriu, potom to s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote budú francúzski klasici. So znalosťami jazykov, ako priznal, na tom nie je najlepšie, niečo mu ešte ostalo v pamäti z ruštiny a nemčiny.
Na počúvanie modernej muziky by ste V. Kužillu nenahovorili, rád má totiž evergreeny a hudbu rokov 60-ych. Čo sa obliekania týka, prednosta má to šťastie, že aj napriek svojmu veku má stále konfekčnú postavu, a tak so zháňaním oblekov problémy nemá. V poslednom čase si kupuje najmä značkové, zvlášť si potrpí na obuv, ktorej vraj nikdy nie je dosť. Je však trochu nešťastný zo súčasného módneho trendu, pretože úzke špičky topánok mu nevyhovujú. V skrini mu visí asi osem oblekov, ktoré dopĺňa dvomi desiatkami košieľ. Pokiaľ ide o jedlo, dnes vraj už zje všetko, dokonca aj špenát a držkovú, ktoré dlhé roky neznášal.
Dobré jedlo najradšej zapíja suchým bielym vínom. Keď sme sa ho opýtali, ako často zvykne prebrať, veď predsa ruku na srdce, každému z nás sa to občas stane, s úsmevom odpovedal, že zriedka. Nikdy po alkohole nevyvádzal a ani nevyhľadáva spoločenské udalosti ako recepcie či bankety. Vraj k salónnym levom nepatrí a aj keď príde na tancovanie, dá sa manželkou nahovoriť len vtedy, keď je už vo švungu.
Športu sa dnes venuje už len pasívne, v rokoch minulých však bral šport útokom. Ako študent hral basketbal, potom prešiel na hokej. Na vysokej škole mal hrať dokonca krajskú súťaž, ale keďže postíhal na strednej všetky reformy a na výšku sa preto dostal skôr ako v osemnástich rokoch, nemohol v súťaži štartovať. V Seni počas svojho učiteľovania založil hádzanársky klub a dodnes si v telke najradšej pozerá okrem svetového futbalu práve prenosy z hádzanej.
"V Seni sa nám podarilo s hádzanou preraziť dosť vysoko. Ostatné kluby na nás nadávali, lebo jednak nevedeli, kde tá Seňa vlastne je a navyše tam v nedeľu nepremávali spoje," pousmial sa V. Kužilla.
Prednosta má k dispozícii služobný Volkswagen Passat a súkromne vlastní Škodu Feliciu. A kam by investoval peniaze, ak by sa neočakávane vďaka nejakej výhre dostal k väčšiemu balíku?
"V prvom rade by som si dal zrekonštruovať byt, potom chalupu a ak by to bola väčšia výhra, tak by som si kúpil dobré spoľahlivé auto, najradšej nemecké."
Na otázku, či zvykne v živote klamať, pravdivo odpovedal, že áno. Ale vraj svojej manželke nikdy. Občas zvykne napríklad "prikryť" kamaráta, keď ho zháňa manželka a pod. Ako člen SDĽ po otázke, ktorému zo súčasných slovenských politikov najviac fandí, prirodzene siahol do radov materskej strany - Milan Ftáčnik. Zo svetových osobností inklinuje k ekonómovi Erhardtovi, ktorý vytiahol povojnové Nemecko z "brindy". Vraj taký ekonóm par excelance by sa zišiel aj Slovensku. V. Kužilla uznáva aj kvality Ivana Mikloša, je však podľa neho ešte mladý.
Spolu s Vladimírom Kužillom sme sa v spomienkach vrátili aj do jeho detstva. Jeho mamka bola učiteľkou v materskej škôlke, takže tu niekde môžeme hľadať korene učiteľskej kariéry prednostu. Otec bol zamestnancom v štátnych službách, takže tu pre zmenu hľadajme vzťah jeho syna k štátnej správe. Otec V. Kužillu zomrel za smutných okolností, keď mal jeho syn ešte len tri roky. Po vojne pri oslobodzovaní Košíc ho totiž Rusi zobrali do lágru. Asi po dvoch rokoch sa odtiaľ dostal. Umrel však počas cesty domov na rodné Slovensko, vraj niekde v Rumunsku. Bolo to presne na Štedrý večer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
