roku 1837 súťažili dievčatá od 17 do 25 rokov o prestížny titul Miss "ružová panna".
Panny, ktoré sa uchádzali o veniec víťazky a 100 zlatých, museli spĺňať prísne kritériá. Museli ovládať katechizmus, chodiť do kostola na pobožnosti, vzdávať úctu rodičom, vrchnosti, gazdom a duchovným, ale predovšetkým "viesť mravopočestný život". Do súťaže sa nemohli zapojiť dievčatá "zlej povesti, lenivé, ľahkomyseľné, ktoré v zime po ôsmej a v lete po deviatej hodine frajerov do domu púšťali". Súperky mohli získať plusový bod, ak pána farára informovali o porušení týchto zásad niektorou z adeptiek. Imrich Štvrteczký chcel súťažou "upevniť a zvýšiť mravnosť a chovanie mládeže, hlavne ženskej".
Porotou boli všetci ženatí muži, ktorí mohli svoj hlas odovzdať v kostole v Hájičku nad Nádašom v turičný pondelok. Ak by hlasovanie o víťazke nerozhodlo, záverečný verdikt bol právom pána farára. Hlavnú cenu - 100 zlatých, musela víťazka odovzdať do úschovy richtárovi, ktorý jej ich dal až v deň sobáša. Ak sa dievča nevydalo, peniaze jej vyplatili v deň 28. narodenín.
V Trstíne o obnovení súťaže zatiaľ neuvažujú. Zlé jazyky tvrdia, že by bolo problémom zohnať súťažiace, ktoré by spĺňali kritériá stanovené vtedajším pánom farárom.
Súťaže krásy a počestnosti v Nádaši lákali nielen ľudí z okolitých dedín a Trnavy, ale aj novinárov. O desiatom ročníku súťaže v roku 1846 informoval aj týždenník Orol tatranský, ktorý redigoval Ľudovít Štúr.
Autor: Trstín (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
