by sme povedať, že ich tam práve on vodí až doteraz. Na olympijskej vode v austrálskom Sydney (presnejšie, v Penrithe) ich priviedol k vode, z ktorej vyniesli zlato. Stretli sme sa v Košiciach, po Akademických majstrovstvách SR a 2. kole SP vo vodnom slalome a zjazde. Kde synovia, ako ináč, zvíťazili. Peter Hochschorner starší.
* * * * *
Bola tu strašná zima.
Vodáci nie sú fajnoví, počasie musia brať také, aké je. To je dané zvrchu, tým pádom niet o čom rozprávať. Oni sú však zvyknutí na jazdenie v horšom i lepšom.
Čo majú Peter a Pavol, respektíve vy, ako tréner a otec, podčiarnuté v plánoch pre tento rok?
Plány sú vždy dané celoročným kalendárom. Tento rok sú nosným bodom majstrovstvá sveta, okrem toho je to účasť vo Svetovom pohári v Ocoee a u nich (teda synov - pozn. red.) aj majstrovstvá Európy, a to aj v zjazde. Tu hlavcne z titulu hliadok, kde by so Slúčikom, Valom plus Šutekom a Gregom mali bojovať o prvé miesto. TO je hrubá kocka ich tohoročného plánu.
V minulom roku vyhrali Peter a Pavol všetko, čo sa dalo. Tento rok hádam nebude iný.
Iné ciele, ako víťazné, si u nich, ale i u Ďuriho Minčíka, Slúčika, Valu a ďalších nemôžeme dávať. Čo sa týka Petra a Pavla, myslím, že by mali počas celého ropka podávať vysoké výkony.
Synátori sú na vojenčine.
Chlapci sú v športovej rote Ministerstva vnútra, kde nám vychádzajú nám maximálne v ústrety. Chlapci môžu realizovať to, čo si naplánujú a ísť za tým.
Oni sami si vojenčinu tiež vcelku pochvaľujú.
Vyzerá to byť celkom v poriadku, predovšetkým som rád, že nie sú žiadne zdravotné problémy. Zdravie je totiž pre mňa alfou a omegou.
Peter a Pavol získali zlato na OH. Ako otec to môžete najlepšie posúdiť: zmenilo ich to?
Ja si myslím, že sa nezmenili ani trochu. Totiž: nemali a nemajú na to ani priestor, ani čas. Akurát sa zmenilo to, že sa musia vyrovnať, nazvime to, s mediálnymi aktivitami. Nie že by nás otravovali, ale zaberajú možno tretinu ich času. S tým je viac roboty. Ale s prípravou, tréningom, správaním, zvykmi sa nič nemenilo. Takáto snaha tu nie je a ja len dúfam, že ani nebude.
Synovia síce povyhrávali všetko, čo sa dalo - to vás určite potešilo ako trénera aj ako otca. Keď sa s nimi človek baví, hovoria pokojne, usmievajú sa. Ale predsa: naštvali vás s niečím v tom minulom roku?
Ha, ha.. Mňa "naštvávajú" bežne, na každom tréningu. Ale to sú veci, ktoré sa riešia. To je ako keď sa futbalový tréner naštve pri zlej nahrávke a pritom je to celkovo dobré. Tak to je aj u nás, keď vidím niečo, čo nie je dobré, naštvem sa na nich a musíme to opravovať. Ale ináč, myslím aj mimo vody, sú v pohode. Hlavne, že sa už z nudy nebijú (P. Hochschorner st. so smiechom ukazuje na Korzár s obsiahlym článkom s názvom "Zlatí Hochšíci sa v destve mlátili odušu, niekedy len z nudy" - pozn. red.), veď už ani nemôžu. Na nudu už momentálne nemajú čas!
Poďme na to opačne. Keď synovia - športovci pokračujú v šľapajach otca - športovca a - berte, neberte to osobne, no zlato je zlato - ešte ho nakoniec predčia, musí ho to naplňať hrdosťou...
Jasné! Som tréner, som rodič, o to som spokojnejší. Nechcem sa však na to pozerať takto, cez seba, skôr cez kolektív. Aj keď ide prakticky, berme trebárs single, o individuálny šport, je dôležité, ako sa správame v kolektíve, ako vystupujeme.
Vodáci sú vraj veľmi dobrou partiou. Vraj len tenisti, mužská reprezentácia, sa im v kamarátskych vzťahoch vyrovnajú.
Hmm, sme perfektná partia. Myslím však, že tenisti sa nám nevyrovnajú, u nás je to oveľa pohodovejšie. Však, Ďuri?! (To bolo na J. Minčíka. "Jasné, Hochši," odpovedá J. Minčík) Jednak je to dané samotným športom, jednak peniazmi. U tenistov sa zarábajú obrovské a viete, to nikdy nepridáva na kamarátstve.
Pádla i trup lode ste vraj synom skonštruovali vy sám.
Áno. Trebárs na kanoe majú trochu iné pádla, ako používajú kanoisti. Zatiaľ im to vyhovuje, pochvaľujú si ich. Mám potom čistejšie svedomie, ak by došlo k technickému zlyhaniu materiálu, ktoré by ohrozilo preteky.
Vytvárate teda prototypy?
Presne tak. Ja robím väčšinou prototyp, firma Vajda to potom vyrába.
Peter a Pavol sa presadzujú v slalome, jazdia však aj zjazdy.
To je naše isté špecifikum, ktoré je už skôr zriedkavé. Dnes je tvrdá špecializácia, chcete byť úspešný, buď jazdíte zjazd, alebo ste slalomár. Preferujem však názor, že zjazd Petrovi a Palovi pomáha, získavajú zručnosť, obratnosť rúk... Je predsa len iné, keď sa s pádlom narába naostro, ako len na tréningoch. Preto sme v Košiciach išli aj zjazd, môže to len pomôcť.
Ste aj reprezentačným trénerom, odborníkom. Čo hovoríte na budúcnosť vodného slalomu a zjazdu na Slovensku?
Hmm, nemyslím, že sa o ňu treba obávať. Podstatné však bude, aby sa vytvárala kontinuita, aby nevznikla diera.
Názorný príklad. Trebárs, treba sa pripraviť na to, že Mišo Martikán skončí. Tam je to však fajn, v Liptovskom Mikuláši sa výborne ukazuje mladý Cibák, Slavkovský. Takže problém by nemal byť, je však potrebné ustrážiť to aj inde. Okrem ľudí, zanietencov sú však podstatné aj tecnické a materiálne podmienky. A tie tiež máme. Ja tvrdím, že umelý kanál v Čunove je jedným z najlepších, ak nie vôbec najlepším, na svete. Aj svojou náročnosťou, v škále náročnosti 1 - 5 by som mu dal takú štvorku.
A Penrith, kde získali synovia zlato, Michal Martikán striebro a Juraj Minčík bronz?
Ten je taká trojka, Čunovo je náročnejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
