pred dvoma rokmi, kedy im zhoreli chatrče, ktoré si bez akéhokoľvek povolenia vybudovali na brehu Laborca v katastri obce Čabiny, hoci tam nemali trvalý pobyt. Stalo sa aj to, že vyše 30 Rómov začalo bývať v stane, ktorý im poskytol vojenský útvar v Humennom. Olej do ohňa priliali uznesenia obecných zastupiteľstiev v Ňagove a Rokytovciach, kde títo Rómovia pôvodne bývali, pracovali na bývalom JRD a v týchto obciach mali formálne trvalý pobyt. Lenže nemali tam žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok, a teda ani obydlia.

Práve kvôli týmto uzneseniam obecných zastupiteľstiev odmietajúcich návrat Rómov do obcí sa táto záležitosť dostala až na pôdu Európskeho súdu pre ľudské práva.

Záležitosť "čabinských Rómov" bola komplikovaná tým, že nikto ich nikde nechcel. Ani v Čabinách, kde obecný úrad vyzval okresný úrad (OÚ) na ich vysťahovanie, ani v Ňagove a Rokytovciach, kde Rómovia boli pôvodne prihlásení k trvalému pobytu. Lenže nechceli ich ani v Medzilaborciach, a tak zlyhalo niekoľko riešení OÚ ohľadne umiestnenia "čabinských Rómov" pripravených v spolupráci so splnomocnencom vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny Vincentom Danihelom. Rómovia akoby "viseli" vo vzduchu a štátna správa doslova bojovala v tejto záležitosti so samosprávou až nakoniec po veľkom utajovaní zo strany miestnej štátnej správy boli umiestnení v priestoroch bývalej sociálno - správnej budovy Lesostavu Medzilaborce, ktoré spĺňajú kritéria základného bytového štandardu.

V Medzilaborciach však žije okolo 800 Rómov, s ktorými mestská samospráva má dosť problémov, čím mestský úrad (MsÚ) pôvodne zdôvodňoval odmietnutie umiestnenia "čabinských Rómov" vo svojom meste.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.