takisto "Európa", odohrávajúca sa v zničenom a morálne zlomenom Nemecku nedlho po vojne a "Epidemic". V roku 1994 nakrútil pre dánsku televíziu "Kráľovstvo", neskôr "Kráľovstvo II", o tajomstvom opradenej kodaňskej nemocnici. V roku 1996 príbeh o sebaobetovaní, láske a manželstve mladého ‚Vikinga' - naftára z ropnej plošiny a škótskej dievčiny, považovanej za blázna "Prelomiť vlny". V roku 1995 s Thomasom Vinterbergom, Kristianom Levringom a Sorenom Kragh-Jakobsenom vyhlásil umelecký manifest Dogma 95: desatoro čistoty, ktoré by malo film zbaviť hollywoodskych manier film čiže nakrúcať maximálne prirodzene v neupravených lokalitách, bez svietenia a playbackov a prinavrátiť mu tak pôvodné poslanie. Vďaka Dogme sa Trier nestal práve miláčikom filmového biznisu, ktorý dnes stojí a padá so sériovou výrobou pomerne drahého tovaru, už len cenou schopného vyradiť konkurenciu. A tu si odrazu príde voľáky Dán a navrhne riešenie, odbúravajúce desiatky platených povolaní, a zlacnie výrobu o šesťdesiat percent. V súlade so zásadami Dogmy nakrútil v roku 1998 "Idiotov".
Všetky jeho snímky uviedli v Cannes. Všetky našli odozvu. Najmä pri diele "Prelomiť vlny", ktorý v roku 1996 získal Grand Prix. Dva roky nato pri najprovokatívnejšej snímke "Idioti" kritici Trierovi vyčítali, že zneužíva námet mentálne zaostalých ľudí a predstavuje rýdzo pornografické scény. Režisér sa však bránil a tvrdil, že skupina mladých ľudí z lepších stredných vrstiev sa tu hrá na slabomyseľných, aby ukázala, že bežné, takzvane normálne obyvateľstvo je zabednené viac než duševne postihnutí.
Vetu o zneužívaní idiotov pre vlastný prospech využil v najnovšom filme "Tanečníčka v tme", kde islandská popstar Björk spodobila českú emigrantku v USA a slobodnú matku Selmu Ježkovú. Jedinými radosťami robotníčky v továrni na výrobu drezov sú desaťročný syn a láska ku klasickému hollywoodskemu muzikálu. Tú môže uplatniť v továrenskom divadelnom krúžku. Je obľúbená. Má ju rada nielen kamarátka z fabriky Kathy, ale aj plachý ctiteľ Jeff a domáci Bill. Ten sa jej zverí s peňažnými starosťami a Selma sa mu vyzná zo svojej úzkosti: pomaly, zato isto stráca zrak. Ide o dedičnú chorobu a práve vidina, že v Amerike by mohla pred ňou uchrániť svojho syna, ju prinútila emigrovať. Drie až tak, že sa pokúša lisovať dva drezy naraz.
Bill lsťou zistí, kde ukrýva peniaze nasporené na synovu operáciu a ukradne jej ich. Selma v pominutí zmyslov zabije Billa, lebo nevie pochopiť, že by ju ktosi mohol chladnokrvne obrať o ťažko zarobené peniaze a ešte ju aj chcieť zabiť. Stihne si vziať späť peniaze a zložiť zálohu na lekársky zákrok. Vzápätí ju zatknú. "Je to cynická žena, ktorá šikovne zneužíva svoj handicap", vyjadruje sa o Selme Ježkovej štátny zástupca, keď ju obvinia z krádeže a vraždy bytného.
Film získal vlani na festivale v Cannes Zlatú palmu a hlavná predstaviteľka Cenu za ženský herecký výkon. Teraz snímku zvolili európskym filmom roka, Larsa von Triera za najlepšieho režiséra a Björk za európsku herečku roku 2000.
Idealizmus Češky bol však tŕňom v oku kritiky. Tvrdili, že takí ľudia nejestvujú a "v továrňach by sme ťažko hľadali takého anjela, ako Kathy", ktorú spodobila Catherine Deneuveová. Ďalší vraveli, že je film zastaralý, destabilizuje publikum, je do seba zahľadený, dekonštruktivistický a žánrovo kanibalistický. Podaktorí zatratili aj muzikálové vstupy, ktoré na von Trierove slová zložila sama speváčka, lebo všetkých sedem piesní ide veselosťou a bezstarostnosťou ostro proti duchu filmovej tragédie.
Keďže Lars von Trier trpí lokomotorickou chorobou, čiže strachom z premiestňovania, nieto už lietania, museli sme za ním. Veď aj Ameriku šesťdesiatych rokov vo vavrínmi ovenčenej snímke museli preň filmoví architekti vytvoriť umelo v priemyselnom areáli Kodane.
* Muzikál ste vraj chceli nakrútiť už dávno. Teraz máte "Tanečnicu v tme".
- Tvorí tretiu časť trilógie "Zlatého srdca", ktorej prvými dvoma dielmi sú "Prelomiť vlny" a "Idioti". V "Tanečnici" mám hrdinku rovnakého druhu, preto si aj každý môže príbeh domyslieť. Tam sú Bess a Karen, tuná Selma.
* Ako došlo k vzniku novej trilógie? Sprvoti tá o Európe, teraz táto.
- Za to môžu Švédi! Bergman a jeho trilógie. Je tu tiež praktická stránka. Tak ako v supermarkete, kde sa dajú kúpiť tri páry ponožiek v jednom balení, tak sa dnes predáva aj film. V balíku. Ak chce mať distribútor dobrý film, musí vziať okrem toho jedného dobrého dva zlé.
* Uľahčujete tým prácu kritikom.
- Prečo?
* Zaškatuľkujú si vaše filmy do jednej kategórie.
- V iných druhoch umenia to nie je nič mimoriadne. Možno sa opakovať ako Monet, ktorý po celý čas maľoval tie svoje prekliate okre. Kvôli jeho tvrdohlavosti ho napokon akceptovali. Trval na svojom a zdokonaľoval svoje umenie. Názov celej trilógie vnuká predstavu, že je tu námet, ktorý podlieha obmenám pod novým zorným uhlom. Alebo že hľadáme ďalší myšlienkový vývin. Ide o zdôvodnenie, že sa znova venujeme tomu istému. S nádejou, že nie naveky.
* Keď ste písali tretiu kapitolu trilógie o "Zlatom srdci", vychádzali ste z hlavnej ženskej postavy alebo z príbehu?
- Najprv sa objavila postava. Tak bolo v "Prelomiť vlny" a ešte väčšmi v tomto novom filme.
* Čo je to vlastne za druh? Muzikál spojený s melodrámou a dokumentom?
- Muzikál bol vždy svojskou operetou. Od divákov nič nežiadal, išlo o ľahkú zábavu. Rozdiel medzi operou a operetou je práve vo vážnosti. Pri opere sa kedysi aj plakávalo. Operou v rámci muzikálov bola hoci "West Side Story". Ináč muzikály riešia zväčša pokútne veci. Ja som chcel docieliť, aby diváci brali "Tanečnicu v tme" ako operu.
* Čiže pokúsiť sa premeniť a obrodiť muzikál ako žáner?
- Dodať mu rovnakú sviežosť, akú strážim vo filmoch Dogmy alebo "Prelomiť vlny". Nechcem však už vychádzať z formy či štýlu. Chcem začať z obsahu príbehu. Keď som prerábal scenár naposledy, dostal som nový nápad ohľadne veľmi dôležitého vzťahu medzi Selmou a jej synom. A síce, že obaja trpia dedičnou chorobou, ktorá neskôr spôsobí ich slepotu. Aby som dej zamotal, vymyslel som si, že Selma bude sporiť peniaze na synovu operáciu. Čiže keď na konci filmu musí vysvetliť, prečo konala, ako konala, odpovedá, že chcela držať dieťa vo svojom náručí. Taký nápad mi podsunul istý animovaný film. Úplne nepravdepodobný a hrozne sentimentálny. Odohráva sa v New Yorku, kde policajt nájde v popolnici bábiku. Daruje ju Talianke, ktorá sa mu veľmi páči. Tá ju dá svojej dcérke. Odrazu dievčatko bábiku stráca a keď sa ju pokúša nájsť, pohybuje sa po hmate. Až vtedy zisťujeme, že je slepé. Neobyčajne pôsobivá scéna! Ďalej vo filme sa dievčatko po celý čas s tou bábikou rozpráva presne ako Bess v "Prelomiť vlny". S bábikou chodí mestom a bábika sa stane očami dievčatka. Záver filmu je taký, že dievčatko po prvý raz v živote môže uzrieť svoju matku. Bol to strašne sentimentálny, ale mimoriadne majstrovsky urobený animovaný film.
(pokračovanie nabudúce)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
