dievčiny stojacej na pódiu GeS-ka v Košiciach. Tá možno v tej chvíli trpko ľutovala, že sa na nedeľňajšiu detskú mega-diskotéku vôbec dala nahovoriť. Ale nie, akcia organizovaná nadáciou Fénix sa napokon tešila slušnému záujmu mládeže od nula po x rokov, ktoré svojej modle s výbuchom na hlave ako v tranze odpúšťali i tie čiernejšie fóriky. A veruže parochňou zamaskovaný Jozef Nodžák im to adekvátne opláca. Keď svojich zverencov dostatočne vytancoval, vyspovedal a vyoblieval žabím slízom, našiel si čas aj na dospelých čitateľov denníka Korzár.

Čo robí Majster N, keď ho práve nevidno na televíznej obrazovke?

"Mimo obrazovky žijem. Tak, ako každý iný človek. Ráno vstanem, idem do roboty, odtiaľ domov, a tak dookola. Ale keď mám trolinku voľného času, najradšej chodím medzi deti po celom Slovensku. Či už do detského domova, nemocnice alebo aj na zábavné akcie, ako tuto v Košiciach, kde sme na diskotéke mohli vymáknuť Supermana či mladú Patvarošovú. Vo voľnom času, ktorého je veľmi málo, chodievam domov na Oravu, kde máme spolu s mojimi dvomi sestrami na brehu Oravskej priehrady dom po otcovi. Tam sa stretávame, keď momentálne nerozdávam radosť deťom, čo považujem za svoje najväčšie poslanie. No, čo dodať, som celkom rád, že som na tomto svete."

Na podujatí zazneli nejaké vaše skladby, dali ste sa aj na spevácku dráhu?

"Nie, ja spievať neviem. Musím sa priznať, že keď sme boli deti a chodili sme do školy, naša pani učiteľka bola vždy akosi zachrípnutá, navyše nepoznám ani noty. Učili sme sa, že kedy sa Beethoven narodil, kedy Mozart, kedy zuby boleli toho a toho, kvôli čomu neviem hrať ani na žiaden hudobný nástroj. Hoci, pravda, naspieval som CD-čko Discoshow Majstra N. No a mimoriadne vám ako prvým prezradím, že v týchto dňoch som vydal dve úplne nové, veľmi pekné pesničky, ktoré budú mať premiéru 7. mája v mojom televíznom programe. Nakoniec som prišiel na to, že nemusím mať hlas ako Gott, keď spievam úprimne, celkom to ide."

Čo momentálne porába suseda Patvarošová, je okolo nej nejaké ticho...

"Patvarošová je chorá chvalabohužiáááľ. Kázala mi, aby som jej tu v Košiciach kúpil nejaké vitamínky, ale verím, že kým prídem domov, bude fit. Ináč sa drží, stále nadáva, veď bez toho by to ani nebola ona."

Prezraďte recept na žabí slíz...

"To nemôžem, lebo raz som to do jedných novín prezradil a oni to normálne uverejnili. Ja som si tam však povymýšľal také kadejaké ingrediencie, že by to ani divá sviňa nevypila. No a po tom uverejnení to normálne niektorí ľudia skúšali spraviť, no a to bola hrúza, čo vám budem hovoriť. Ale prezradím, že základom toho nápoja je voda, hahaha."

Aký bol Majster N ako dieťa?

"Malý. Ja sa za to nehanbím, ale keď som sa narodil, bol som najmenšie dieťa na Orave, mal som asi len jedno kilo. Ostatné deti už boli veľké a ja 'stála medzi nimi ako taký škrečok'. Ale teraz som už vyrástol a deti čo ma poznajú, vedia, že ešte dvadsať centimetrov keď dorastiem, budem mať meter šesťdesiat."

Je vôbec nejaká záhada, ktorú sa vám ako úspešnému vedcovi dodnes nepodarilo vyriešiť?

"No záhada, rád by som vedel, či existuje nejaká zázračná voda, po ktorej by boli ľudia lepší. Už na tom dva roky pracujem, tak, aby sa toho stačilo napiť a zo zlého človeka by bol dobrý. Lebo viete, všetka tá škodoradosť a závisť, to je buď v ovzduší alebo v strave, ono sa to dostane do tela a potom robí šarapatu. Mám už i prvé úspechy - všetci v mojom okolí sú moji dobrí priatelia a majú sa radi i navzájom. Ďalšie výsledky včas oznámim."

Čo hovoríte na svojho 'markízackeho' dvojníka?

"Rasťa Piška? To je kamarát, párkrát sme spolu aj vystupovali. Ja ho veľmi rád pozerám, lebo on robí také veci, ktoré by som si ja v mojom programe pre mladšie deti dovoliť nemohol."

Robíte síce program pre deti, ale na chrbte plášťa máte nápis MN, teda mládeži neprístupné...

"... alebo Majster N alebo Môj najmilší... Neprístupný snáď len pre zlé deti. Ale nie, zlé deti neexistujú. Ak je dieťa náhodou zlé, je to len dôsledok zlého vplyvu okolia alebo momentálnej zlej nálady. Nik sa nenarodil ako zlý."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.