ďalších štyridsaťpäť. Za more odišiel pred troma rokmi, zo začiatku pôsobil v juniorskej súťaži v Halifaxe, odkiaľ sa presunul do Worcestru. V jeho drese okúsil farmársku AHL, v ktorej strávil prakticky celý svoj druhý zámorský rok. V ňom sa však dočkal aj spomínaných jedenástich debutových pozvánok do St. Louis Blues a pripísal si i prvé dva góly v najslávnejšej lige sveta. V tejto sezóne k nim pridal ďalších osem presných zásahou, ale dôležitejšie je, že prvýkrát nestrávil väčšinu ročníka na farme, lež v prvom mužstve Bluesmanov. Tí ho však v marci spoločne s Handzušom vymenili do Phoenixu, takže chtiac-nechtiac musel kabínu St. Louis opustiť a presunúť sa medzi 'kojotov'. O tom všetkom, i o núkajúcej sa možnosti zahrať si na majstrovstvách sveta, sme sa s 21-ročným útočníkom pozhovárali.

Poďme po poriadku - aký bol úvod sezóny?

"Oproti vlaňajšku, keď ma po kempe poslali hneď na farmu, som tentoraz začal sezónu v prvom mužstve Blues. Po piatich zápasoch ma však poslali do Worcesteru."

Boli ste sklamaný, alebo ste s tým tak trochu aj rátali?

"Trošku som aj počítal, ale silou-mocou som sa chcel v NHL udržať. Dal som aj jeden pekný gól proti Anaheimu, ale hráčov bolo veľa, takže som napriek tomu putoval do Worcesteru."

Čo nasledovalo potom?

"Odohral som v AHL dvadsať zápasov, ale potom som sa zranil. Mal som menší otras mozgu, takže som bol vyše týždňa mimo. Hneď druhý deň po návrate na ľad ma zavolali do St. Louis. Zaujímavé, že to bolo akurát na Silvestra."

Druhú šancu ste už z rúk nepustili a udržali ste sa v NHL až do konca.

"Začal som v tretej formácii, hrával som aj s Ľubom Bartečkom a celkom sa nám darilo, takže tréner bol spokojný. Kouč dosť miešal zostavu, moji spoluhráči v útoku sa často menili. Netrávil som však na ľade až tak veľa času, v priemere asi tak 10 až 13 minút."

Aké úlohy vám naordinoval tréner?

"Najdôležitejšie bolo, aby som hral dobre v obrannej činnosti. V útoku bolo potrebné dodržiavať určený herný systém, no a samozrejme, dávať góly."

Apropos, góly. Tých asi mohlo byť i viac, alebo vás tých osem uspokojilo?

"Ozaj ich mohlo byť viac, pretože som spálil strašne veľa šancí, príliš sa mi nedarilo ani pri samostatných nájazdoch. Pokojne som teda mohol streliť aj o päť gólov viac."

Boli ste v niektorom zo zápasov strelecky úspešný aj dvakrát?

"Nie, nepodarilo sa mi to, aj keď som raz mohol dať dokonca aj hetrik. Žiaľ, ako som spomínal, koncovka mi napriek snahe veľmi nevychádzala."

V St. Louis pôsobili okrem vás i ďalší traja Slováci - Demitra, Handzuš a Bartečko. Ste z nich najmladší, iste vám preto pomáhali.

"Určite. Chlapci mi dosť pomohli, všade ma zo sebou brávali. Chodili sme spolu na obedy, večere a slovenská patria bola ozaj super. Navyše, dopĺňal ju ešte český brankár Turek."

V marci pár kôl pred koncom súťaže vás však spolu s Handzušom vytrejdovali do Phoenixu výmenou za Tkachuka. Tušili ste, že sa výmena dotkne práve vašej osoby?

"Zo začiatku nie, vôbec som to nečakal, ale asi týždeň pred ukončením termínu hráčskych výmen sa začalo skloňovať aj moje meno. Potom som si už uvedomoval, že sa mi to môže prihodiť."

Kedy padlo definitívne rozhodnutie?

"Uzavrelo sa to hodinu pred ukončením termínu."

Akým spôsobom ste sa o svojom sťahovaní dozvedeli?

"Akurát sme boli vo Philadelphii. Ráno sme mali rozkorčuľovanie a poobede sme odišli na hotelovú izbu pospať si pred zápasom. Podľa mňa však určite nikto nespal, každý čakal na izbe na telefonát. Dočkal som sa ho ja s Mišom Handzušom, tréner a manažér nám oznámili, že nás vymenili do Phoenixu."

Koľko času ste mali na zbalenie a presun do nového pôsobiska?

"Oznámili nám to o druhej poobede a už večer nám z Philadelphie letelo lietadlo do Phoenixu."

Na Slovensku hráčske výmeny v takomto štýle neexistujú. Ako ste reagovali?

"Bol to šok. Musel som sa s tým však zmieriť, taký je hokej."

Z vašich slov cítiť, že radšej by ste ostali v St. Louis.

"Najviac mi bolo ľúto za dobrou partiou. Určite sa mi však bude páčiť aj vo Phoenixe, pretože je to pekné mesto, len si musím trošku zvyknúť."

Ako sa vysporadúval s výmenou Mišo Handzuš?

"Miša to zobralo trošku viac, bol veľmi sklamaný. Predsa, v St. Louis bol už tri roky, poznal tam ľudí mal tam apartman, navyše, s Paľom Demitrom sú veľmi dobrí kamaráti."

V Phoenixe je tiež predpoklad na vytvorenie dobrej partie, veď s vami do tohto klubu prišiel i Handzuš a okrem vás v ňom pôsobí i ďalší Slovák Rado Suchý.

"Iste, Rado sa nás hneď po príchode ujal a poukazoval nám všetko potrebné. Okrem nás trochu sú tam ešte štyria Fíni, takže čo sa týka patrie, malo by to byť v pohode."

Objavili ste sa hneď po príchode v základnej zostave 'kojotov'?

"Nastúpil som hneď na druhý deň. Potom som odohral ešte ďalšie dva duely, ale vzápätí som sa na štyri stretnutia ocitol na lavičke a zahral som si až v posledných dvoch súbojoch. Tréner za mnou po sezóne prišiel a povedal mi, aby som sa nehneval, ale išlo strašne o veľa, pretože mužstvo bolo do poslednej chvíle v hre o play-off, a tak musel dať príležitosť skúsenejším. Vo Phoexine som zatiaľ gól vsietiť nestihol, pripísal som si akurát jednu asistenciu, v sezóne celkovo deviatu."

Spolumajiteľom Phoenixu je legendárny Wayne Gretzky. Prišli ste s ním do kontaktu?

"Stretli sme sa na spoločnej večeri. Hovoril nám, že nám bude vo Phoenixe dobre, pýtal sa, ako sa žije na Slovensku a podobne. Bol to pre mňa veľký zážitok."

Máte za sebou tri roky za morom. V čom je najväčší rozdiel oproti našej extralige?

"Rozdiel je veľký. Najmä v tom, že za morom sa hrá oveľa viac do tela."

A mimo ľadu?

"Mimo ľadu nemá človek čas spoznávať životný štýl, pretože kolotoč zápasov sa krúti v rýchlom tempe, hrá sa väčšinou každý druhý deň. Občas zájdeme do kina, či reštaurácie, zvyšok času musíme venovať regenerácii."

Prejdime k reprezentačnej téme. S čím vás privítal tréner Filc?

"Zápasy proti Lotyšsku som síce nestihol, ale na závrečnom piatkovom tréningu v Liptovskom Mikuláši som sa už zúčastnil. Úplne podrobne sme sa nebavili, ale je jasné, že v poslednom prípravnom zápase vo Švédsku budem musieť ukázať, že do tímu patrím. Musím zahrať dobre a ak sa bude dať, streliť aj nejaký ten gól."

V záverečnej nominácii síce figurujete, ale je veľký predpoklad, že pár útočníkov, alebo minimálne jeden, z nej ešte vypadne. Isté miesto teda ešte nemáte. Určite nie je ľahké presvedčiť trénera o svojich kvalitách v jedinom zápase vo Švédsku, však?

"Určite, ale musím sa s tým vysporiadať. Cítim, že na účasť na šampionáte mám."

Ak sa na MS dostanete, čo bude vašim osobným cieľom?

"Hrať o medaily."

V minulom roku ste na šampionáte neboli, aj keď pôvodne ste v Petrohrade chýbať nemali. Vyskytli sa však isté komplikácie, ktoré vám v štarte zabránili. Môžete ich ešte raz ozrejmiť?

"Po vypadnutí Worcestru v play-off som si pobalil veci a keďže som ich mal strašne veľa, dal som ich spolu s Podkonickým do prenosného kontajneru. Ten sa uzavrel a veci putovali do Prahy. Po dvoch dňoch voľna sa so mnou spojil tréner Filc, ale s vecami sa už nedalo nič robiť, pretože už boli na ceste do Prahy, navyše som nemal ani letenku, takže som do Petrohradu včas pricestovať nemohol."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.