nesplní. Z nominácie totiž po závrečnom predšampionátovom sústredení v Liptovskom Mikuláši vypadol. Tréner Slovenska Ján Filc sa rozhodol vsadiť na iných.
"Škoda, bolo by to pekné," povzdychol si mladší zo súrodeneckého hokejového dua a jedným dychom dodal: "Bratovi však budem veľmi držať palce." Čo sa týka MS, pre Ronalda akoby boli tak trošku začarovanými. Teraz vypadol z nominácie tesne pred jej uzatvorením, v minulom roku síce príchuť najvýznamnejšieho podujatia okúsil, no už po svojom druhom petrohradskom vystúpení sa napriek sľubnému začiatku z tímu pre nepríjemné zranenie na chúlostivom mieste porúčal. "Tak už to chodí, celý minulý rok bol akýmsi zvláštnym. Bolo to maličké zranenie, ale hrať sa s tým nedalo." Satisfakciou mu bola aspoň strieborná medaila, ktorá sa ušla i jemu, aj keď do bojov o cenné kovy nezasiahol. Domov mu ju priniesol otec.
Na MS sa síce mladší Petrovický nedostal, no so sezónou za morom musí byť spokojný, veď si v nej prvýkrát oskúšal, ako chutí slávna NHL (odohral 30 zápasov, strelil štyri góly a pridal päť asistencií). "Sezóna sa mi naozaj vydarila. Dostal som sa do najlepšej ligy na svete a v prvom tíme Calgary sa mi podarilo udržať až do konca sezóny, takže to bol pre mňa veľký zážitok." Pozvánku do NHL čakal 24-ročný útočník už v minulej sezóne, veď vo farmárskom tíme sa mu vtedy darilo. "Myslel som si, že ma na pár zápasov zavolajú už vlani, no nestalo sa. V lete sa však vymenilo celé vedenie a aj tréner, čo pre mňa bolo novou výzvou. Do kempu som prišiel dobre pripravený, všimli si to a nechali ma v mužstve." Lenže všetko nešlo tak hladko, pretože hneď v úvode prišlo zranenie ruky a NHL išla opäť bokom. "Mal som roztrhané väzy v zápästí, no prvý zápas som ešte odohral so sebazaprením. Bol som síce strašne rád, že som dostal príležitosť prvýkrát si zahrať v NHL, ale boľavá ruka ma dosť zneisťovala. Vyšlo to však dobre, zahral som si sedem minút, takže som bol hrozne šťastný. Po stretnutí ma poslali na magnetické vyšetrenie a ukázalo sa, že väzy sú roztrhnuté. Musel som absolvovať operáciu a až do začiatku februára som sa na ľade neobjavil."
Po vystrábení zo zdravotných problémov sa Ronald rýchlo dostal do formy a prepracoval sa dokonca až do prvej formácie 'plameňov'. "V treťom, či štvrtom útoku sa musíte snažiť iba nahodiť puk a napádať súpera. Po vymene trénera trejdovali útočníka Stilmanna do St. Louis a v prvej formácii sa uvoľnil flek. Bol som veľmi prekvapený, keď mi tréner oznámil, že v prvej lajne budem hrávať práve ja. Odohral som v nej posledných 10-15 zápasov sezóny, na ľade som pravidelne trávil 15-17 minút. Bol som veľmi rád, pretože prvý útok je viac európsky založený, dá sa v ňom zakombinovať a hrá sa v ňom úpne ináč ako v štvrtom." Ronald sa v premiérovej sezóne dočkal i prvého gólu v NHL. "Bol to víťazný gól zápasu, takže je to pekná spomienka." V tom zápase sa okrem gólu stihol i pobiť. "Keď hrá človek v štvrtej päťke, tak musí robiť všetko preto, aby sa ukázal a aby si všimli, že mu na ostatných záleží a že sa za nich aj pobije. Tak už to za morom chodí. Mne to však vyhovuje, raz za čas sa treba aj vyzúriť. Nie som však žiaden bitkár, takže vychýrených bitkárov ani nevyhľadávam. Za protivníkov si vyberám rovnocenných hráčov, aby som nedostal po 'papuli' (úsmev)."
Ronald sa v zámorí i oženil, za ženu si vzal Kanaďanku a ich dvojročná dcérka má taktiež kanadské občianstvo. Plánuje sa po skončení kariéry vrátiť aj s manželkou na Slovensko? "Uvidíme, či sa jej tu bude páčiť. O tom, čo bude po skončení kariéry sme sa však ešte nerozprávali a dúfam, že ešte ďalších 10-15 rokov sa o tom baviť ani nebudeme musieť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
