Henrich Benčík a brankár Juraj Čobej. S bardejovským gólmanom, ktorý po zranení Holeca dostal šancu v štvrtom stretnutí sme sa po zápase porozprávali.
Naozaj ste prišli do Košíc po víťazstvo, alebo vzhľadom na záchranárske práce tigrov a s tým spojenú obrovskú motiváciu, by ste boli spokojní i s bodom?
"Podľa mňa, každý zápas musí ísť mužstvo vyhrať, ale verte, že by nám stačil i bod."
Už akousi sprofanovanou záležitosťou brankárov je správne si postavenie žrdí. Ľavej k ideálu chýbali milimetre, ale pravú ste si "postavili" excelentne.
"Keď mám pravdu povedať, o prvej žrdi som vedel, že po priamom kope sa od nej lopta odrazila do siete, ale o druhej žrdi som vôbec nevedel."
Pravá žrď vás podržala, keď ju v nadstavenom čase opečiatkoval Nemec.
"O tom som ani nevedel. Ja som sa v skrumáži hodil do strely, takže ani neviem, kadiaľ letela lopta. Vraj tam žrď bola, ale ja som o nej ani nevedel."
Pri prvom góle ste neskoro zbadali loptu, alebo ste skôr rátali s tým, že Beličák ju len preskočí a Sovič ju zakrúti za múr, tak, ako v úvode zápasu.
"Práve, že ja som rátal s tým, že ju napáli, tak som vyšiel trochu von z brány a čakal som prudkú strelu... Chýbali mi milimetre. Smola bola aj tá, že dvaja domáci hráči dosť clonili v múre."
V tomto stretnutí ste schuti zachytali. Na nedostatok práce sa nemôžete sťažovať...
"Iste, no ja mám rád takéto zápase i podobný terén - blato, voda. Aspoň sa nepoobíjam."
Po prestávke, keď hráči 1. FC stupňovali aktivitu a vypracovali si tlak, z lavičky na vás Karel Stromšík stále niečo kričal. Aké pokyny vám dával?
"Po jednom centri ma domáci futbalisti faulovali, keď mi chytili obe ruky a nemohol som poriadne zasiahnuť. Kričal mi, že sa mám viac pobiť v šestnástke a urobiť si priestor."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
