siení, ktoré by mali byť najmä pre mladé devy, varovaním… Zdá sa však, že túžba po tanci a zábave je silnejšia ako opatrnosť… Tak to bolo aj v prípade Košičanky Jany, ktorá bola na diskotéke v "J" klube na Sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach. Pri tanci a zábave čas plynul akosi rýchlejšie, ani sa nenazdala a prišla záverečná. Spomenula si na mamu, ktorej sľúbila, že sa do tretej hodiny ráno určite vráti. Pomyslela si, že to hravo stihne, ale dopadlo to inak...
Hovorí Róbert: "V ten deň som bol s priateľmi na diskotéke. Tam som stretol aj Janu, ktorú som poznal z "J" klubu už predtým. Boli tam aj Arpád, Miriam, Adriana a nejaká Helena. Neskôr prišli do klubu aj Milan a Alfréd, ktorého prezývajú Koki a tiež Marián..." Ako ďalej povedal, zabávali sa až do záverečnej. Okolo 2.30 hod. vyšli von a dohodli sa, že v zábave budú pokračovať na Ždiarskej ulici, presnejšie v Kokiho byte... Odviezli sa tam na dvoch taxíkoch a potom v družnej debate sedeli v obývačke a popíjali. "Po nejakom čase sa začali vytvárať dvojice. Arpád s Helenou sa zamkli na toalete, kde boli vyše hodiny, Milan s Adrianou vyšli na balkón a Miriam s Mariánom odišli von z bytu… Jana prišla ku mne, začala ma obchytkávať a vyzliekať. Chcela, aby som všetkých poslal preč. Vyzliekla sa, ľahli sme si na gauč a po vzájomnom láskaní sme sa pomilovali," vypovedal pred vyšetrovateľom 20-ročný Róbert. V jeho podaní to vyznelo tak, že Jana ho prinajmenšom zviedla...
Kým sa ukázalo, že veci sa majú úplne inak, uplynulo takmer päť rokov. Na sklonku uplynulého týždňa predstúpil Róbert pred senát Okresného súdu Košice II a to v úlohe obžalovaného z trestného činu znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť v septembri 1996. Využil svoje právo a odmietol vypovedať s tým, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Teda na tom, že sa voči Jane nedopustil žiadneho násilia. "Keby som chcela stratiť poctivosť, tak určite nie s tebou," plakala a hlasom preskakujúcim od rozčúlenia kričala Jana na obžalovaného.
"Po skončení diskotéky sme vyšli von. Ja a Miriam sme chceli ísť domov, preto sme zastavili okolo prechádzajúci taxík. Nastúpili sme a potom si k nám prisadol aj Marián. Miriam povedala taxikárovi, že ideme na Ovručskú. Vzápätí mu však Marián prikázal, aby šiel na Ždiarsku ulicu. Ostatní, ktorých som poznala z diskotéky, tam prišli za nami druhým taxíkom," opísala pred vyšetrovateľom svoj odchod z "J" klubu Košičanka Jana.
Vysoká štíhla dievčina, ktorá predstúpila pred trestný senát, bola len trasúcim sa klbkom nervov. Bolo očividné, že na lekciu plnú hnusu a poníženia, ktorú jej uštedril muž sediaci na trestnej lavici, nezabudla ani po piatich rokoch. Nebola schopná o tom hovoriť, vracať sa k spomienkam, ktoré sa snaží vygumovať z pamäti.
Jana svoju výpoveď doslova preplakala, a tak predseda senátu prečítal to, čo uviedla v prípravnom konaní a ona odpovedala len na položené otázky. Ukázalo sa, že nemala na výber, a tak išla spolu s ostatnými do bytu. Keď sa partia mladých ľudí rozdelila do párov, zostala s Róbertom. "Povedal mi, že keď zostanem pri ňom, nič sa mi nestane. O čosi neskôr mi navrhol, aby som si vybrala, či sa s ním pomilujem, alebo ho vyfajčím… Zľakla som sa, odmietala som ho, ale bol silnejší ako ja. Priľahol ma, jednou rukou ma držal, druhou mi zobliekol nohavice aj nohavičky..." Podľa výpovede poškodenej, pri akte jej zneuctenia mali Róbertovi asistovať Marián a Koki. Všetci sa jej mali vyhrážať, že ju vyhodia z okna a aby sa nesnažila ich udať, lebo jej vyvraždia celú rodinu…
Fyzické násilie, strata panenstva a Róbertove vyhrážky urobili svoje. To, čo Jana cítila, bola bolesť a poníženie. Potrebovala zo seba zmyť špinu a hnus, búchala na dvere kúpeľne, za ktorými bola Helena s Arpádom. "Keď sme otvorili, plakala a povedala, že ju Róbert znásilnil. Ja som sa jej pýtala, prečo nekričala, že by som jej bola pomohla. Ukazovala zakrvavené nohavičky. Potom som videla, ako si na zápästí reže žiletkou žily. Kričala som na Kokiho, ten prišiel a niečo jej na to nastriekal," vypovedala Helena. Ona, jej priateľ Arpád a ďalší spárovaní kamaráti a kamarátky pred súdom unisono tvrdili, že Jana z nich všetkých najviac pila, dokonca, že si sama nalievala, resp. pila rovno z fľaše. Tvárili sa, že o jej znásilnení nič nevedia a snažili sa presvedčiť senát, že to bola ona, čo sa na Róberta vešala a chcela sa s ním milovať.
"Prišla za ním do kuchyne, sadla si mu na kolená a kričala, aby ju poje... Vystrájala a robila strašný cirkus. Bola ako nepríčetná, plakala, kričala, smiala sa," uviedol Arpád. Vzápätí však vysvitlo, že vôbec nič nevidel a zrejme ani jeho priateľka Helena, s ktorou strávil zavretý hodinu na vécku a potom v kúpeľni. Tá sa z klamstva snažila vycúvať tvrdením, že bola smädná, a tak si odskočila napiť sa vody do kuchyne a tam vraj videla, ako sa Jana vešia na Róberta.
Snaha svedkov pomôcť obžalovanému mala veľa trhlín. Všetci sa tvárili, že Jane nik nebránil z bytu odísť. Dvere vraj boli otvorené a ona neodišla len preto, lebo sa chcela zabávať. Inak by vraj bola odišla domov s kamarátkou Miriam, ktorá ju volala, ale Jana odísť odmietla... "To nie je pravda. Ja som chcela odísť, ale Koki sa mi postavil do cesty a zabránil mi v tom. Čo sa týka pitia, ja som si nenalievala, ale potom, čo ma Róbert znásilnil, som sa napila z fľaše, pretože mi bolo zle, všetko ma bolelo a bola som zúfalá… A v kuchyni ma znásilnil ešte raz," plačúc vysvetľovala poškodená.
Hovorí Miriam: "Ja som asi po desiatich minútach strávených v byte povedala Mariánovi, ktorý mi robil spoločnosť, že by sme mohli ísť von. Janu som nevolala, chcela som sa odtiaľ dostať. Dvere boli zavreté a otváral nám ich Koki. Cestou von sa ma Marián snažil stiahnuť do pivnice, chcel sa so mnou milovať. Pohádali sme sa. Hovoril, že keď mu ujdem, rozbije mi nos... Ale ja som mu aj tak ušla. Vybehla som von a keď išiel okolo taxík, zastavila som ho."
Na rozdiel od Miriam, Jana sa z bytu dostala až ráno a v zúboženom stave. Presnejšie po tom, čo ju domáci a "priatelia" vyhodili na ulicu, kde sa opäť pokúsila podrezať si žily... Pojednávanie bolo odročené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
