Čoho ste sa báli ako dieťa a čoho sa bojíte teraz?
- Ešte ako dieťa som sa bál, že ako dospelý budem musieť pracovať. A teraz sa bojím, že už pracovať nebudem...
(jsv)
2. Vladimír Repčík, generálny riaditeľ TV Markíza
Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
- Je toho veľmi veľa. Nevedel by som si predstaviť život bez svojej rodiny, príbuzných, humoru a cestovania. Bez Markízy však v podstate áno, pretože to nie je vec, ktorá by ma nejako limitovala. Sú aj omnoho dôležitejšie hodnoty, avšak pripúšťam, že aj práca je v živote nesmierne dôležitá. Bez nej však prežijete, hoci je to veľmi smutné.
(jsv)
3. Katarína Čižmáriková, poslankyňa NR SR
Mali ste niekedy pocit, že nad vami stál anjel strážny?
- Jasné! Niekoľkokrát. Ale asi najviac hneď pri narodení, keď vďaka nemu a tak trochu aj babici som napriek dvakrát omotanej pupočnej šnúre okolo krku predsa len uzrela svetlo sveta. Teória o tom, že čo človek prežije pri narodení ho sprevádza po celý život, sa v mojom prípade plní do bodky. Občas som mala okolo krku "dvojitú slučku", ba niekedy aj naschvál tam pchám hlavu... Stále sa spolieham na svoju "babicu". Zatiaľ to vychádza. Klop, klop...
(ren)
4. Andrea Tatarková, televízna hlásateľka
O čo ste museli v živote najviac zabojovať?
- Nie som práve typ veľkého bojovníka. Zatiaľ som v živote nemusela veľmi bojovať, všetky väčšie, či menšie úspechy boli výsledkom kombinácie šťastia, náhody a ja verím, že aj osudu. Dôležité je podľa mňa byť na správnom mieste v správnom čase. Som narodená v znamení Barana, takže keď si niečo zaumienim, idem za tým. No nikdy nejdem proti múru.
(ren)
5. Robo Puškár, huslista a jeden z Markovičových Pánov bratov
Čo sa vám na sebe páči a čo by ste, naopak, zmenili?
- Skôr by som mohol povedať, čo si na sebe necením, pretože som dosť veľký lajdák, by sa dalo povedať. Tak mi hovorili odmalička. Ale keď treba, tak zapnem a snažím sa veci urobiť čo najlepšie. Keď sa do niečoho dám, musím to dokončiť, nikdy neprestať v polovičke roboty. Snažím sa nerobiť ľudom to, čo nechcem, aby oni robili mne. To, čo si na sebe cením, neviem. Ja som k sebe možno dosť kritický. Väčšinou ma chválili za to, že hrám presvedčivo, že zo mňa ide radosť, taká tá pohoda. Šťastie, ktoré ľudia prijímajú. Keď môžem ukázať ľuďom to, čo viem, je to pre mňa droga. Každý umelec alebo herec musí mať v sebe troška toho narcisizmu. Nejde len o to ukázať to, čo som sa naučil. Som rád, keď mi ľudia tlieskajú. O to mi vždy išlo, aby to nebolo len hranie nôt, lebo noty sú len pomôckou k vyjadreniu.
(cik)
Autor: 1. Ivan Mládek, hudobník
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
