pripomína voľakedajší slogan "predprivatizačná agónia". Keby vraj reforma neprebiehala, ako má, tak by sa toto naše provizórium postupne premenilo na "predreformnú agóniu". Slová Jánovi Budajovi zišli na um, keď sa včera a predvčerom vybral v rámci návštevy poslancov Výboru NR SR pre kultúru a médiá na výlet po tunajších kultúrnych ustanovizniach.
Dozvedel sa, napríklad, o platoch umelcov v druhom najväčšom divadle, ktoré sa povážlivo blížia minimálnej mzde. O topiacom sa v dlhoch prešovskom divadle. Alebo o zúfalej situácii Romathanu.
"Znie to až neuveriteľne, ale od štátnej správy dostávajú iba na platy zamestnancov a na dodávky energie, lebo viac dostať nemôžu. Zo zákona sa totiž inak financie prerozdeliť nedajú. Symbolicky povedané: Ešte svietime! Na produkciu, čiže na verejnú službu, sa peniaze spravidla nedostávajú. Potom im zostávajú iba dve cesty: buď kohosi prepustia, alebo ľuďom dajú nižšie platy, aby čosi ušetrili. Alebo si hľadajú sponzorov a reklamu, aby zabezpečili akú-takú kultúrnu produkciu," poznamenal Ján Budaj, ktorý sa rozhodol na pôde výboru NR pre médiá a kultúru podnietiť čosi sťa kultúrnu lobby, ktorá by pomohla presadiť záujmy kultúry. Tá totiž nemá možnosť vydierania štrajkom. Ministerstvo kultúry by pritom malo dôslednejšie sledovať stav inštitúcií, hoci väčšinu z nich nemá v priamom riadení. Práve preto je podľa neho najdôležitejšie čo najskôr doriešiť viaczdrojové financie a konečne ustanoviť systém daňových úľav, aby sponzori a mecenáši kultúry mali rovnakú motiváciu, ako v civilizovaných krajinách na západ od nás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
