miešanec, z ktorým sa chlapča zo Svidníka hralo na dvore pri dome, mu náhle chňapol po pravom líci a pere a kúsok mu z nej odhryzol. Peťka potom previezli do košickej nemocnice, kde strávil so svojou mamou osem dní. V utorok postúpil plastickú operáciu a ďalšia už podľa všetkého nebude nevyhnutná.
"Poranenie sa hojí lepšie, keď môže byť zranením vystresovaný pacient s rodičom. Aj keď máme problémy s lôžkami a obmedzujeme príjmy či presúvame plánované operácie, v prípade že ide o úraz dieťaťa - ak sa to len trochu dá - umožníme jeho pobyt v nemocnici spolu s mamičkou. Faktor starostlivosti je pri liečbe veľmi dôležitý," rozhovorila sa pri našom stretnutí zástupkyňa prednostu kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirugie FN L. Pasteura MUDr. Marianna Zábavníková.
"Pacientovi pes pri útoku zranil asi tretinu dolnej pery, okrem toho mal drobné poranenia na líci, ktoré sprevádzal opuch. Prvý dojem býva v takýchto chvíľach veľmi zlý, no po plastickej operácii už defekt nevyzerá tak hrozne, aj keď jazva, prirodzene, ostane. Našťastie u tohto chlapca nešlo o veľkú stratu mäkkých tkanív i keď prišiel o časť svalu úst," konštatovala primárka.
"Synovi sa to stalo pri hre so psom, keď bol s manželom a starými rodičmi u známych na návšteve. Ja som pritom nebola, dozvedela som sa to, až keď prišiel chlapec domov skrvavený. Bola som z toho šokovaná a ani teraz mi nie je všetko jedno, aj keď to už vyzerá oveľa lepšie. Stále sa s tým nedokážem zmieriť," hovorí hovorí 28-ročná Žaneta.
Podľa primárky každé hryzné poranenie na viditeľnej časti tela, obzvláš na tvári, je pre pohryzeného nepríjemné, pretože zanecháva badateľný defekt. S pohryzením psami sa lekári stretávajú pomerne časno a občas sa vyskytujú aj kurióznejšie prípady. Napríklad pred poldruharokom odhryzol mladému mužovi pri výkone vojenskej služby dolnú peru kôň! Nezriedkavé sú pohryzenia človeka človekom, primárka si spomína na prípad, keď pri bitke istému chlapovi odhryzli celú ušnicu... Vtedy bolo potrebné pacientovi vyrobiť novú ušnicu z chrupavky rebra, neskôr sa ešte dotvárali mäkké tkanivá.
Podľa odhadov je až 80 percent hryzných poranení menšieho rozsahu a zranení vôbec nevyhľadajú lekára. Tí, ktorí tak urobia, sú iba zlomkom celkového počtu týchto poranení. Menej závažné ošetrujú ambulantnou formou traumatológovia, na plastickú chirurgiu sa dostanú len tie prípady, ktoré si vyžadujú náročnejší zásah. Je ich niekoľko ročne, no na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura za posledných päť rokov hospitalizovali až 60 pacientov s hryzným poranením!
"Nedávno sme tu mali pacienta, ktorému pes odhryzol špičku nosa. Pritom to bolo zviera, ktorého muž poznal, patrilo jeho priateľovi. Zaujímavé je, že k takýmto prípadom dochádza v len určitých obdobiach, je ich niekoľko za sebou, potom sa dlhší čas vôbec neobjavia. Podľa chovateľov psov je to spôsobené tým, že sú zvieratá v čase párenia agresívnejšie. K útokom na ľudí dochádza v čase hárania sa toho-ktorého druhu," dodala MUDr. Zábavníková.
Podľa nej je malý Peťko jedným z najmladších pacientov liečených na klinike, aj keď veková kategória malých detí je pre pohryzenia typická. Veľké psy ich považujú za svoju korisť a najčastejšie útočia nemecké vlčiaky. Bežným postupom pri liečbe je lokálne preliečenie rany, pričom nesmie chýbať protitetanová injekcia, prípadne očkovanie proti besnote. Asi v pätnástich až dvadsiatich prípadoch sa v mieste poranenia vyvinie infekcia, čo situáciu značne komplikuje. Našťastie v tomto prípade tomu tak nebolo a tak môže malý pacient po ôsmych dňoch kliniku opustiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
