sa rodí na Slovensku 60 tisíc detí, takže možno predpokladať, že šesťdesiat z nich sa narodí nepočujúcich alebo takých, ktoré vyžadujú našu pomoc. K tomu treba prirátať tie, ktoré ohluchnú po infekčných chorobách, ako sú zápaly mozgových blán, úrazy, ťažké choroby, vyžadujúce liečbu toxickými látkami. Ako vieme, niektoré antibiotiká poškodzujú sluch. No a sú tu ešte dospelí, ktorí stratia sluch po úrazoch alebo majú iný typ poruchy sluchu, hovorí Prof. MUDr. Milan Profant, CSc. z I. ORL Kliniky LFUK v Bratislave, ktorý je v oblasti implantácie kochleárnych implantátov sluchovo postihnutým pacientom významnou kapacitou. Kochleárny implantát je na Slovensku u detského pacienta ešte stále viac-menej zriedkavosťou, no aj napriek tomu zaznamenáva odborný tím s touto metódou obrovský úspech. Ročne si vyžaduje na Slovensku pre ťažkú poruchu sluchu až hluchotu pomoc odborníkov osemdesiat až sto ľudí. Vzhľadom na súčasné ekonomické problémy je priestor zhruba pre pätnásť operácií ročne, aj keď potreba je niekedy podľa slov M. Profanta oveľa väčšia. Na druhej strane treba povedať, že táto metóda nie je určená všetkým hluchým. Je určená len tým, ktorí sú vybraní podľa určitých kritérií, o ktorých budeme hovoriť aj tu, v Levoči, vysvetli M. Profant v rámci celoštátneho trojdňového podujatia - 7. surdopedických dní, konaných pri príležitosti 50. výročia založenia Základnej školy internátnej pre sluchovo postihnutých v Levoči. M. Profant má dnes svojich úspešne zoperovaných pacientov aj v Levoči. Doposiaľ najmladším pacientom, ktorému implantovali kochleárny implantát, bolo 16- mesačné dieťa a v júli roku 1994 prvým zoperovaným pacientom na Slovensku dva roky nepočujúci 12-ročný chlapec. Matka ho chcela dať operovať do zahraničia. Presvedčili sme naše úrady a operovali sme ho my. Dnes počúva Beatles, športuje, študuje a je úspešný. Procesor používa denne, hovorí M. Profant. Do dnešného dňa zrealizovali v bratislavskej klinike 63 operácií. Výsledky a ich kvalita je v plnej miere porovnateľná so zahraničím. Možno kvantita nie je z ekonomických príčin primeraná, ale čo sa týka práce našich logopédov alebo nás chirurgov, je úplne identická. Máme pomerne prísne kritériá a nestalo sa, aby niektoré z detí, ktoré sme operovali, nesplnilo naše očakávania. To, čo urobíme, je také, ako sme si predstavovali. Čo sa týka priamo Levoče, prichádza odtiaľ mnoho pacientov, lebo sú v tejto škole. Je tu veľmi dobre nadviazaný kontakt a tieto deti sa vracajú do prostredia, ktoré už vie, čo má s nimi robiť, konštatuje M. Profant. Očakávania mnohých špecialistov na Slovensku sa však úzko viažu na medzirezortnú spoluprácu. Tá je podľa slov PaedDr. Branislava Baláža z Ministerstva školstva SR v Bratislave nevyhnutná. Ako vraví, od času, kedy sa konali predošlé surdopedické dni, sa v špeciálnom školstve na Slovensku nič nezmenilo. Proces integrácie a zrovnoprávnenia osôb s inými danosťami je aj predmetom novej Koncepcie výchovy a vzdelávania zdravotne postihnutých. Integračné trendy zdravotne postihnutých dominujú aj v celom našom školskom systéme. Stali sa prioritou koncepčných zámerov rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s časovým horizontom rokov 2000 2015. Keď nebudeme disponovať financiami, veľa toho nedokážeme, vysvetľuje B. Baláž. Detí s kombinovaným postihnutím v našej republike podľa štatistík pribúda. Existuje šanca aj cesta, ako im podať pomocnú ruku. Rovnako dôležitá je šanca dať im istotu plnohodnotného života. Sluchovo postihnuté deti nie sú výnimkou. Cena jedného implantátu sa dnes pohybuje vo výške jedného milióna korún. Rozdiel voči západnému svetu je ten, že kým tam cena implantátu tvorí 30 až 40 percent ceny celkovej procedúry, u nás je to 95 percent. To je práve ten nepomer, že naša práca nie je hodnotená, zatiaľ čo implantát má rovnakú cenu tu alebo v Číne, dodáva M. Profant. Siedme surdopedické dni v Levoči, ktoré potrvajú do soboty, načreli opäť do oblasti, ktorá je pre mnohých súčasní
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
