metrov. Žije v jaskynných a skalných kotlinách zvaných kopje.
O jeho existencii sa po prvý raz zmienil istý Roy P. Mackal, profesor chicagskej univerzity, vo svojej knihe "Searching for hidden animals", ktorá vyšla už v roku 1980. Domorodci tohoto lietajúceho giganta niekedy nazývajú "lietajúcim hadom." Tuto svoju prezývku získal vďaka svojej podlhovastej zobákovitej tlame a dlhému krku. Podobne ako jeho kolega Kongamato, i on má blanité krídla bez peria.
Podľa správ získaných od domorodcov, sa živí predovšetkým pštrosmi, ktorí nemajú šancu na únik, aj keď patria medzi veľmi zdatných bežcov. Na svoje obete sa znesie z výšky a útočí na ich nekrytý krk. Vraj nepohrdne ani zdochlinami. Svojim extrémne ostrým zobákom dokáže preklovať veľmi hrubú kožu a dostať sa tak k vyhľadávanej lahôdke ku vnútornostiam. Podľa jednej výpovede vraj tento drak celom pravidelne prelietaval medzi dvoma kopjami vzdialenými medzi sebou 1,5 2 km.
Videli ho vraj už z 300 m vzdialenosti, ako sa kĺzavým letom znášal z nebies. Bol vraj čierny, s bielymi škvrnami. O jeho existencii svedčí jeden ťažko vyvrátiteľný fakt: na vrcholoch nedostupných kopje boli nájdené zbytky pštrosov. Štvornohí obyvatelia by sa do takýchto výšok vôbec nedostali a už vôbec nie so pštrosom v papuli. Pre vtákov zas boli nájdené pozostatky tiel veľmi ťažké. Pred asi 140 miliónmi rokov, teda v období zvanom krieda, sa po nebi preháňali tvorovia s blanitými krídlami, podlhovastou papuľou plnou ostrých zubov a dlhým krkom. Boli veru tým najväčším, čo sa kedy vznieslo k oblohe. V rozpätí krídel merali neuveriteľných 18 metrov. Boli pomenovaní Quetzalcoatlus (Quetzalcoatl operený had, bol jedným z najväčších Aztéckych bohov).
Možno že on bol predchodcom lietajúceho draka z Namíbie...
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
