objavil koncom osemnásteho storočia. Bol veľmi jednoduchý, boli to vlastne dve kolesá spojené doskou. Rýchlochod nemal pedále, ani kormidlo. Slávnostne ho predviedol v roku 1790 mladý francúzsky gróf Sivrac. Myšlienka to bola dobrá, lenže rýchlochod bol v praktickom živote nepoužiteľný.
V devätnástom storočí ho ďalej zdokonalil ruský nevoľník Artamanov. Vynález bol veľmi nedokonalý, tiež prakticky nepoužiteľný. Na drevených kolesách sa objavili železné obruče, no nový objav sa veľkej sláve netešil. Výnimočný medzník predsa len prišiel. V roku 1813 Karl von Drais zostrojil drezinu, ktorá bola veľmi nepraktická a nepohodlná. Striedavo sa odrážať od zeme veru nebola žiadna veľká vymoženosť. Drais sa zaoberal matematikou a mechanikou, zaslúžil sa o vynálezy v rôznych odboroch ľudskej činnosti. Drezina sa definitívne premenila na bicykel až vtedy, keď Ernest Michaux namontoval na predné koleso kľuky. To umožnilo pohyb bez toho, aby sa človek musel odrážať nohami.
Pedál na koleso medzi prvými pripevnili: Kirkpatrick Macmilian,Gotlieb a v roku 1853 Philipp M. Fisher. Vynález sa ujal až v roku 1861. Napriek týmto všetkým vymoženostiam nový výmysel ešte stále nebol dokonalý. Postupne sa predné koleso zväčšovalo, aby nový dopravný prostriedok bol čo najrýchlejší. Po krátkom čase predné koleso bolo obrovské, čo môžeme vidieť aj na snímke. Na jedno otočenie pedála ubehlo koleso dráhu rovnajúcu sa jeho obvodu, preto sa konštruktéri ustavične snažili zväčšovať veľkosť predného kolesa. Bicykel bol nepohodlný a veľmi nestabilný. Velocipédy dosahovali veľkosť človeka a jazda na nich bola veľmi náročná. Trojkoliesky boli v tom čase viac obľúbené, lebo boli pohodlnejšie a bezpečnejšie. Dámske trojkoliesky boli obľúbené najmä v Paríži. Koncom devätnásteho storočia sa snažili konštruktéri vyrobiť trojkolku na parný pohon. Znížený "Rowerov" bicykel sa prvýkrát objavil v Anglicku v roku 1886. Dopravné prostriedky s nízkymi kolesami, aké sa používajú dodnes ,zo začiatku nezožali veľký úspech. Vtedajší tvrdili, že nízky bicykel je iba pre slečinky.
Netrvalo dlho, keď sa v roku 1879 v Anglicku objavil prvý nízky bicykel s reťazovým prevodom. Bol rýchly a bezpečný, čo vôbec nebolo zanedbateľné. Jedinečný dopravný prostriedok s obrovským predným kolesom postupne vychádzal z módy. Prvé modely mali reťazový prevod umiestnený na prednom kolese. Neskôr sa celý prevodový systém dostal na zadné koleso, konštruktéri začali používať guľkové ložiská. Veľký rozmach cyklistiky umožnil vynález J .B . Dunlopa. V roku 1888 vynašiel pneumatiky, čo malo na ďalší rozvoj dopravy značný vplyv. Koncom 19. storočia sa už bicykle vyrábali továrensky. So sériovou výrobou začali v Anglicku, medzi prvými bola firma Rower.
Draisov vynález sa napriek rozvoju dopravy používa dodnes. Tento jednoduchý, ale pritom praktický a lacný dopravný prostriedok si našiel svoje miesto aj v športe. Prvé športové zápolenie zorganizovali v roku 1825. Hlavným organizátorom bol Karl von Drais. Zorganizoval preteky, lebo chcel svoj vynález čo najviac spopularizovať. Prvé oficiálne cyklistické preteky sa uskutočnili v roku 1869 na ceste Ronen - Paríž. Nový šport si našiel stále viac nadšencov. Organizovali sa ďalšie preteky, ktoré boli stále náročnejšie. V roku 1884 Thomas Stevens prešiel krížom cez Spojené štáty na bicykli. Už v roku 1896 sa cyklistika stala jednou z olympijských športových disciplín. Veľmi obľúbené sú horské bicykle, do módy prišli aj kondičné. Princíp bicykla sa využíva aj v medicíne pri vyšetrovaní činnosti srdca. Vidíme, že sa oplatilo vynájsť bicykel pre jeho široké uplatnenie. Je to ďalší vynález, ktorý nedokáže nahradiť výpočtová technika. Bicykel zostal aj dodnes bicyklom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
