aj s futbalom a hoci sa vraví, ba aj platí, že pri futbale muži nestarnú, Jozef Matta z Humenného a Ján Kurila z Lieskovca vstúpia tento týždeň do rodiny šesťdesiatnikov. Prvý z nich prešiel s futbalom celý východ. Nebol futbalovou hviezdou, ale na futbalovom nebi je hviezdičkou, ktorej dodáva žiaru svojou aktívnou činnosťou na rôznych postoch futbalového diania počas celého svojho života. Tohto rodáka z Černiny, ktorý sa v 24. rokoch usadil v Humennom poznajú vari vo všetkých obciach, v ktorých sa hráva futbal a to nielen v našich troch okresoch, ale po celom východnom Slovensku, lebo ako sám rad hovorí, že má zmapované futbalové ihriská od Kunovej Teplice až do Novej Sedlice. Po skončení hráčskej a rozhodcovskej kariéry sa stal delegátom zväzu, pätnásť rokov chodil v tejto funkcii po stretnutiach v súťažiach riadených VsFZ a teraz túto funkciu zodpovedne plní v pôsobnosti ObFZ. Futbal sa stal jeho celoživotnou láskou a priniesol mu množstvo krásnych zážitkov popretkávaných sem-tam aj s trpkou spomienkou. Na mnohé tie milé si rád z času na čas zaspomína. Napríklad ako robil rozhodcovské skúšky u dnes už nebohého Zola Sklenára, ako mu v začiatkoch funkcionárčenia na zväzovej úrovni pomáhal Pišta Bednárik, či na to, ako v bývalom okresnom a teraz už oblastnom zväze prešiel mnohými komisiami, ale stále sa napokon vrátil do ŠTK, kde i teraz pracuje. Jožka Mattu cti ešte jedna humánna a pre ľudský život významná činnosť. V roku 1969 sa stal dobrovoľným darcom krvi a odvtedy daroval túto životodárnu tekutinu 83-krát a ako dobrovoľný darca je nositeľom diamantovej Janského plakety. Nevedno koľkým ľuďom tým pomohol v núdzi, či koľkým dokonca život zachránil, ale patrí mu za to vďaka. A pri príležitostí 60. narodenín, ktorých sa dožíva 24. apríla, vďaka aj za prácu, ktorú odviedol v prospech futbalu. O deň neskôr sa budú konať oslavy v Lieskovci. Nielen v rodine Jána Kurilu, ktorý sa dožíva 60. narodenín 25. apríla, ale zaiste aj vo futbalovom klube, lebo jubilant stal pri jeho zrode, aktívne sa podieľal na jeho úspechoch a v súčasnosti je jeho predsedom. Vráťme sa však na začiatok. Janko Kurila futbalovo začínal a čoskoro medzi rovesníkmi vynikal na zelenej lúke, lebo v Lieskovci v jeho detských časoch ešte organizovaný futbal nehrali. Hral sa však u susedov, a tak v žiackom i dorasteneckom veku obliekal dres Topoľovky. Pravdepodobne tu úspešne zvládol základnú i strednú futbalovú školu, lebo keď si obliekol vojenskú rovnošatu v dnes už zahraničnom českom meste Klatovy, vybojoval si miesto v kádri RH Nýrsko a za tamojšie mužstvo hrával v I. triede (dnes V. liga). Na takpovediac samouka celkom slušná kariéra. Po návrate z vojenčiny bol v roku 1962 jedným z iniciátorov a zakladajúcich členov telovýchovnej jednoty v rodnom Lieskovci, ktorá mala stolnotenisový a futbalový oddiel. Futbalisti začali v III. triede, po dvoch rokoch postúpili vyššie a v okresnej, dnes už oblastnej lige hrali nepretržite až do roku 1999. Prvých štrnásť rokov patril medzi opory mužstva aj Ján Kurila. Okrem brankára prešiel všetkými ostatnými postami, no najviac mu to sedelo na hrote útoku, ba v jednom ročníku bol s 28 gólmi aj najlepším strelcom súťaže. Nie div, že dlhé roky bol kapitánom mužstva. Čerstvému šesťdesiatnikovi to išlo vtedy nielen na trávniku, ale bol aktívny aj ako funkcionár. Doma bol tajomníkom TJ a od roku 1969 pracoval plných pätnásť rokov aj v ŠTK OFZ. Pracovné povinnosti ho potom prinútili záujmovú činnosť trochu zredukovať, a tak ostal činný len doma. Tu sa v roku 1988 stal predsedom TJ a táto stolička mu patrí dodnes. Pred niečo vyše rokom sa však vrátil aj do oblastného futbalového zväzu a teraz si zodpovedne plní svoje povinnosti aj vo funkcii delegáta zväzu. Obom jubilantom ďak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
