V druhom dieli vám prinášame pokračovanie rozhovoru s režisérom filmu Tanečnica v tme.
* Hlavná hrdinka Selma tvorí spojenie hrdiniek "Zlatého srdca" a idealistov predchádzajúcej trilógie.
- Možno. Isto je v nej veľa z modrookého idealistu. V čase procesu jej, napríklad, dovoľujem povedať, že komunizmus je správna doktrína, čo jej za tých okolností priťažuje.
* Dej sa odohráva v polovici 60. rokov. Išlo vám o nadviazanie na staré muzikály Hollywoodu?
- Nie. Keby som chcel urobiť paródiu, cúvol by som ešte viac v čase. Aspoň do 50. rokov, kedy vzniklo veľa vrcholných diel toho žánru: "Američan v Paríži", "Spievanie v daždi" a "The Band Wagon". To bol vynikajúci film s Fredom Astairom. Podobne ako "Spievane v daždi" s Genem Kellym. V "Tanečnici v tme" mám jednu pieseň z päťoscarového "Zvuku hudby". Dobre zapadá do kontextu. A znie zábavne v podaní Björk. Tá pieseň sa vyskytuje v amatérskom predstavení, ktorého skúšok sa Selma spolu s inými zúčastňuje. Viete, ale keď sa "Zvuk hudby" v roku 1965 objavil, pravá éra muzikálov už minula. Hoci z času na čas sa vynorili osihotené výnimky, ako povedzme "West Side Story" alebo "Kabaret".
* Prečo sa film odohráva v polovici 60. rokov a v štáte Washington?
- Zvolil som Washington, lebo tam v 60. rokoch vykonávali výroky smrti obesením. A hrozba obesenia zohráva v tom príbehu podstatnú rolu. Nuž, obesenie sa tam môže ďalej prihodiť, ale ak si to odsúdený na smrť želá, môže si vybrať aj injekciu s jedom. Navyše ma inšpiroval americký zvrat top dancing at the end of the rope, čo značí stepový tanec na konci povrazu. Získal som videonahrávku z toho väzenia, kde vykonávajú popravy obesením. Je to prísny a príšerný rituál. Okrem iného uzol na povraze musí byť vykonaný osobitým spôsobom. Keď som pozeral westerny, vždy som sa nazdal, že uzol viažu tak, aby sa povraz lepšie stiahol. Ale tam išlo o to, aby uzol vykrútil odsúdencovi krk.
* Československo ako Selmina vlasť sa objavila preto, aby pochádzala zo socialistického štátu?
- Uhm. Navyše si myslím, že Selma je dobré meno. Mám predsa dcérku, ktorá má takisto meno Selma! To meno sa odvodzuje z tej časti sveta. Páčilo sa mi tiež, že USA bude predstavený akýsi východný štát. Ten film trocha pripomína "Joe Hilla" švédskeho režiséra Bo Winderberga. Napokon bol to dobrý film. Spomínate si na jeho záver? S tým vtákom, ktorý prelieta akurát, keď majú Joe Hilla zastreliť? Pokiaľ sa pamätám, on ho nevidí, iba počuje. Má pásku na očiach. Geniálne!
* Čo ostatné mená vo filme?
- Poradili mi ich na českom veľvyslanectve v Kodani. Viete, československé pozadie filmu je síce zjavné, ale náhodné. Vlastne o ňom nič neviem.
* Ako to bolo s Björk? Poznali ste predtým jej hudbu?
- Priznávam, nie. Počúvam iba skupinu ABBA, takže som nikdy nepočul, čo robí. Teraz viem a som na to hrdý. Pracovať s ňou na filme bolo nesmierne ťažké. Nie je totiž herečka, nevie hrať, vie len cítiť a to som potreboval. Vyzerá profesionálne, ale vo filme nič nehrá. Všetko prežívala, všetko, čo robila, robila naozaj. Bolo to bolestné pre ňu a ťažké pre ostatných hercov. Prežívala krízy, ale v skutočnosti to bolo fantastické spojenie.
* Catherine Deneuveová v istom rozhovore spomína, ako sa najprv bála práce s vami, režisérom, ktorého nepoznala, ale ktorý je vraj otvorený všemožným diskusiám s hercami.
- Catherine bola prístupná našim nie práve obvyklým pracovným metódam. Azda znepokojujúce sa mohlo zdať, že hercom dávam pokyny uprostred záberu. Predsa sám som snímal väčšinu filmu a často sa stávalo, že som dával pokyn priamo pri nakrúcaní. Ako v "Idiotoch". Všetci herci to však bez výhrad prijímali.
* Deneuveová tam prízvukovala, čo si myslí o režiséroch, zahľadených do monitoru pri zábere. Podľa nej treba mať bezprostredný styk s režisérom a chce, aby sa na ňu díval. Vy hercov vidíte, vlastne, dvojmo, lebo držíte aj kameru.
- A čo?! Okrem potešenia rozhodovať sám o obraze je zábavné, že keď máte chuť a nový nápad, dorozumiem sa s hercami priamo a dám im nové pokyny. Vzniká tak vzrušujúca živelnosť. A pre všetkých bola zrejme rovnako zábavná. Ak sa ktorémusi hercovi podarí vyjadriť čosi ľahko, môže byť fór zachovať to práve kvôli tomu hercovi. Je to veľmi pedagogické.
* Čo bolo, podľa vás, najväčším kladom pri "Tanečnici v tme"?
- Najväčšie plus? Keď sme skrátili scenár a zjednodušili ho tak, že nadobudol podobu mydlovej opery, vznikli výrazné a jasné scény, pri ktorých sa nám s hercami dobre pracovalo. Tie výjavy nadobudli takmer skicovitú podobu. Obsahujú podstatné strety, zbavené hocakej nadstavby. Je tam ktosi, kto má umrieť, sú takí, čo sa ľúbia, atď. Herci nadobúdajú charaktery, ktoré sú vlastne náčrtmi, čo musí byť pre nich zaujímavejšie, než postupy, kde majú všetko vymedzené. Pri prvých záberoch sme sa držali napísaného scenára, ako len bolo možné, s každým novým záberom sme sa mu však čoraz väčšmi vzďaľovali. Výjavy, s ktorými som najspokojnejší, sú rýdzou improvizáciou, kde sme opustili pôvodný dialóg. Napríklad, práca s Catherine Deneuveovou. Mimoriadne schopná improvizátorka. Pritom tvrdí, že to nikdy predtým neskúšala. Vzala to ako výzvu a bola v tom bohovsky dobrá!
* Popasovali ste sa s muzikálom, čo ďalej?
- V takom prípade vari už len "Tristan a Izolda" ?!
* Vokálne a tanečné scény v "Tanečnici v tme" ste nafilmovali pomocou stovky statických videokamier. Prečo?
- Výhodou tých sto kamier je, že získame všetko, čo sme od výjavu čakali a zároveň obrazy, kde rozhoduje náhoda: zábery získané naverímboha, ktoré môžu byť veľmi výrečné a expresívne. Mal som prepychový pocit, keď som mohol rozostaviť sto kamier, aby zachytili akúsi scénu. Lebo keď máme hudobnému číslu dať podobu prenosu, musíme okolo nastavať toľko kamier, koľko sa len dá. Bez ohľadu na to, čo sa udialo v tej scéne, treba to zachytiť. Nemohli sme sa toho presne držať pri všetkých hudobných číslach a to ma mrzí. Ale v zopár prípadoch sme sa k dokonalosti priblížili maximálne. "Tanečnica v tme" nie je filmom v štýle Dogmy, takže som nemusel dodržiavať pravidlá absolútne. Mojím zámerom bolo vytvoriť live-performance. Živé vystúpenie.
* Čiže kameramani obsluhovali iba zopár kamier?
- Magnetom vokálnych a tanečných čísiel je Björk. Išlo teda o to, aby sme získali jej detaily. A inak sa pri masových scénach, kde sa odohrávajú hudobné čísla, zachytiť nedali. Hoci v scénach, keď všetko krúži naokolo, by malo byť tisíc kamier! Dvetisíc, povedal som producentke Vibeke Windelovej, majúc na mysli prelom storočia.
* Ste teda v Guinessovej knihe rekordov?
- Že či!
Na jar v Kodani roku 1995 Trier spoločne v Vinterbergom zložili "SĽUB ČISTOTY". Tu je jeho plné znenie.
"Prisahám, že sa podriadim nasledovným pravidlám Dogmy 95:
1.Filmovať treba na autentických miestach, nie ateliéroch. Rekvizity a scénografia sú neprípustné. (Ak je pre príbeh nevyhnutná osobitná rekvizita, treba miesto odvodiť od toho, kde túto rekvizitu možno nájsť.)
2.Zvuk musí byť zaznamenaný zároveň s obrazom alebo obrátene. (Hudbu nemožno použiť inokedy, iba keď znie na filmovanom priestranstve.)
3.Zábery musia byť nakrúcané z ruky. Všetok pohyb alebo pokoj vedený rukou je povolený. (Film sa nemusí odohrávať, kde stojí kamera, ale kamera musí nasledovať film.)
4.Film musí byť vo farbe. Prisvecovanie je neprípustné. (Ak je primálo svetla pre osvit, výjav treba vynechať alebo namontovať reflektor na kameru).
5.Zakázané sú optická deformácia a filtre.
6.Film nesmie obsahovať vyumelkovanú činnosť (Vraždy, zbrane atď.)
7.Sú zakázané časové a miestne odchýlky. (Čiže film odohráva tu a teraz.)
8.Žánrové kino je neprijateľné.
9.Filmový pás musí mať klasický formát 35 mm.
10. Meno režiséra nemusí byť v titulkoch.
Ďalej ako režisér sľubujem zrieknuť sa osobného vkusu! Už nie som umelcom. Sľubujem, že sa zriekam vytvoriť "dielo", keďže uprednostňujem okamih pred celkom. Mojím hlavným cieľom je vyžadovať od svojich postáv a scenérií pravdu. Prisahám, že to dosiahnem všetkými možnými prostriedkami a za cenu všetkého dobrého vkusu a každej estetiky.
Týmto skladám svoj SĽUB ČISTOTY."
V Kodani, v pondelok 13. marca 1995
Podpísaní Lars von Trier a Thomas Vinterberg.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
