ozýval netrpezlivý piskot fanúšikov. No a tak kým hrala predkapela Večerníček, prehodili sme s ním pár slov.
Ako prebieha koncertná šnúra a s akým ohlasom?
"Nedá sa povedať, že ide o šnúru, hráme nonstop po celom Slovensku, tuším už od októbra. K pripravovanej platni chceme ale urobiť šnúru po štyroch najvýchodnejších, najsevernejších, najjužnejších a najzápadnejších mestách, teda Nová Sedlica, Oravská Polhora, Iža a Záhorská Ves."
Ako si vysvetľuješ, že vo svojom štýle v podstate nemáte konkurenciu, o čom svedčí najvyššia predajnosť vašich platní a skladby, ktoré sa okamžite stávajú hitom?
"Ja si zaklopem, nech to ide takto ďalej. Hoci neviem, čím to je. Recept na úspech nemám. Ľuďom sa zrejme naša hudba páči, hlavne tým, čo sú už otrávení z množstva produkcie pop-u. Mám pocit, že sme najtvrdšia kapela v rámci komerčnej scény na Slovensku a fanúšikom to vyhovuje."
Vaša skladba Ráno vo mne evokuje zašlé časy, kedy ešte celkom slušne fungovala neoficiálna punková scéna. Prežil si si aj ty toto obdobie?
"Jasné. Tajne som chodil, pod zámienkou, že sa idem ku spolužiačke učiť matiku, na koncerty Zóny A či Davovej psychózy. Vyrastal som na tom a preto mi dnes nijaký punker nemusí vysvetľovať, čo to punk je. Pochopil som, že je to muzika pre radosť a poriadne vyskákanie sa. Svoje ideály o ľavičiaroch a nejakých anarchiách si môže strčiť za klobúk, ja cez punk vyjadrujem svoje pocity.
Nemáš opcit, že dnešným mladým ľuďom chýba vedomie spoločného rebelantstva voči autoritám, ktoré niekdajšiu mládež držalo pokope? Dnes akoby "kopal" každý sám za seba a vládne akási letargia...
"Toto je už nová generácia, ja to aj cítim na našich fanúšikoch. Keď som mal ja šestnásť, bol som úplne iný, prudší ako dnešní internetovo-počítačoví tínedžeri. Dnes sa dá kúpiť akákoľvek muzika, decká majú oveľa väčší rozhľad a absorbujú viac nového. O to viac som rád, že do množstva svojich záujmov zahrnuli aj nás. Preto by som dnešných mladých nepodceňoval, sú omnoho vyspelejší. Tak ako my v osemnástich dnes uvažujú štrnástky."
Svojou hudbou sa stotožňujete s problémami mladých, ktorí vám možno vďaka tomu dôveruje viac ako vlastným rodičom. Zverujú sa ti aj so svojimi starosťami?
"Chodí nám kopa mailov i listov aj s touto tematikou. Raz sa mi stalo, že sa ozvala akási baba a vymýšľala čosi o sebevražde. Tak som s ňou hodil reč a snažil sa ju 'potiahnuť' iným smerom."
Čo je podľa teba najväčšia trauma dnešných mladých ľudí?
"Nezhody medzi deckami a rodičmi. Veľkú rolu tam zohrávajú peniaze, keď ich rodičia nemajú, aby svojej ratolesti kúpili vlastný byt, aby konečne mohla žiť sama vlastný život. Žiť pod neustálou kotrolou rodičov je v určitom veku, už po tej dvadsiatke, veľmi nepríjemné. Človek jednoducho potrebuje určitú dávku slobody, aby bol jeho život plnohodnotný."
Si známy vegetarián. Rešpektuješ práva zvierat aj iným spôsobom, napríklad že používaš kozmetiku netestovanú na zvieratách a podobne?
"Stal som sa 'vegošom', aby som pomohol zvieratám. Raz som videl, ako sa v skutočnosti chovajú a zabíjajú a bol som zhrozený. Ľudia, ktorí zviera vnímajú už iba ako produkt, zabalený v celofáne pod nejakou cenovkou v hypermarkete, si tú druhú stranu veci nemôžu uvedomiť. Je to moje osobné rozhodnutie, jednoducho by som nevedel žiť s pocitom, že kvôli mne zomrie živá bytosť. Kozmetiku, o ktorej viem, že robí pokusy na zvieratách, si nekupujem. Čo sa týka farieb na vlasy, dôverujem svojej kaderníčke. Snažím sa nekupovať ani kožené veci. Jediné, čo mi robí problém, sú tenisky. Za celý svet neviem zohnať skejťácke topánky, v ktorých by nebola koža. Všetkým 'punkerom' odkazujem, že nestačí, keď sa ako punker oblečie a rieši problémy typu, či je Iné cafe komerčné alebo nie. Anarchia, ktorej majú plné ústa, je napríklad aj o právach zvierat a rád by som vedel, koľkí z nich sú vegetariáni."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
