v divadelnej sále Domu kultúry v Humennom začal 40. ročník Humenskej hudobnej jari. Sólistami filharmónie boli klarinetisti Alberto Acuňa Rodriguez zo Španielska a Július Klein. Košické hudobné teleso, známe na celom svete, patrí medzi najčastejších účastníkov hudobného sviatku na hornom Zemplína. Počas svojej 32 ročnej existencie sa v Humennom včera predstavilo už po štyridsiaty raz. Hudobný festival v Humennom začal písať svoju históriu po založení Kruhu priateľov hudby a umenia, presne 2. marca 1961, a zaslúžili sa oň ambiciózni mladí humenskí lekári, ktorí si získali plnú podporu Júliusa Levického, vtedajšieho riaditeľa Kultúrneho a spoločenského strediska v Humennom. Z provizória sa koncertovanie presťahovalo do moderného Domu kultúry, ktorý je už tridsať rokov dôstojným kultúrnym stánkom. Účinkujúci, najmä klaviristi, majú veľkú radosť z koncertnej siene v humenskom renesančnom kaštieli. Len prešovský Čierny orol má lepšiu sálu, čo sa týka akustického riešenia priestorov. Počas štyroch desaťročí prišli do Humenného koncertovať umelci z 28 krajín sveta. Koncertovalo tu 14 symfonických telies, 82 komorných súborov, 21 speváckych zborov, 106 klaviristov, štyridsať huslistov, 62 spevákov, 14 flautisti, violončelisti, violisti, gitaristi, flautisti a mnohí ďalší. S opernými a operetnými dielami a baletom sa predstavilo košické Štátne divadlo a od roku 1994 na ňom veľmi úspešne vystupujú učitelia a žiaci Základnej umeleckej školy v Humennom. Milovníci klasickej hudby z Humenného, ale aj širokého okolia, mali možnosť vidieť dirigovať svetových dirigentov, napríklad L. Holoubka, Ľ. Rajtera, L. Slováka, O. Lenárda, R. Stankovského, B. Warchalu a B. Režuchu, ktorý sa pred symfonický orchester v Humennom postavil najčastejšie, a to dvanásťkrát. Zborové spevácke kolektívy tu dirigovali také osobnosti dirigentského umenia ako J. Haluzický, Š. Klimo, P. Hradil a P. Prochádzka. Vokálne umenie prezentovali v humenskej sále spevácke špičky, Mária Kišoňová - Hubová, Janko Blaho, Gustáv Papp. Humenčania tlieskali rodine Babjakovcov, Š. Babjak je rodák z Humenného, sopranistke Magdaléne Hajóssyovej, koncertnej a komornej speváčke Gabriele Beňačkovej - Čápovej, ale aj Márii Murgášovej - Morozovej, rodáčke z Čabín. Svoje klavírne umenie Humenčanom predviedli P. Toperczer a M. Lapšanský a ďalší špičkoví klaviristi. Nástupom najmladšej generácie koncertných umelcov sa objavuje meno Tomáša Nemca, ktorý základy klavírnej hry dostal na humenskej ZUŠ, v štúdiu pokračoval na VŠMU v Bratislave u docenta M. Lapšanského a v súčasnosti patrí medzi najlepších koncertných umelcov najmladšej generácie. Koncertné krídlo v kaštieli i v Dome kultúry si vyskúšali aj takí kvalitní klaviristi akými sú T. Fraňová, S. Čápová - Vizváryová, D. Rusá - Varinská, I. Černická, S. Zámborský a M. Pivka. Veľkému záujmu sa v Humennom tešia aj koncerty huslistov. Z ich radov sa tu predstavili absolútne špičky, okrem iných, Peter Michalica a Bohdan Warchal, ktorý žiaľ už do Humenného nepricestuje, vo veku 70 rokov zomrel na sklonku minulého roka. K miláčikom humenského publika patrí aj Vladimír Čuchran, sólista a dirigent Akordeónového orchestra Konzervatória Košice. Do plejády umelcov, hudobníkov, ktorí sa v rámci Humenskej hudobnej jari a Jesenného hudobného cyklu v centre horného Zemplína predstavili, treba zarátať aj hudobných skladateľov, muzikológov, kritikov a hudobných pedagógov, ako napríklad Alexandra Moyzesa, Jozefa Grešáka, Ota Ferenczyho či Tibor aAndrašovana, ale aj Pavla Tonkoviča, ktorý je okrem skladateľskej činnosti známy aj ako zberateľ ľudových piesní a autor hudby k filmu Jánošík a mnohí ďalší. O úspešný priebeh doterajších ročníkov Humenskej hudobnej jari (HHJ) sa jej organizátori, Mestské kultúrne stredisko a Kruh priateľov hudby v Humennom, opierali o každého jednotlivca či kolektív umelcov, ale aj napriek tomu sa do pamäti publika najviac zapísali dve umelecké telesá, Slovenský k
Autor: Bartolomej Soták, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
