jediná na Slovensku organizuje súťaž pre žiakov umeleckých škôl, ktorí sa zameriavajú na kompozíciu. Predsedom poroty bol už niekoľkokrát za sebou práve M. Novák, preto má na úroveň jednotlivých súťažiacich objektívny názor. Je to z roka na rok lepšie. Deti majú dnes odvahu písať už aj cyklické skladby. I tento rok sme počuli štyri a možno i viac suít. Jednotlivé časti môžu byť i krátke, ale sú pomerne odlišné, čo dokumentuje veľkú detskú fantáziu. Na malých skladateľoch sa mi veľmi páči, že nemajú problém s názvami pre svoje skladbičky. Ja sám si totiž niekedy neviem poradiť, ako vlastné dielo pomenovať. Závidím detskej spontánnosti a fantázii, povedal M. Novák. S úsmevom kvituje, že záujemcovia o kompozíciu si na súťaž zoženú i vlastných interpretov. Nie vždy je ich hra stopercentná. Vlani sme si museli vypočuť aj falošne hrajúce huslistky. Našou úlohou však nie je hodnotiť interpretačný výkon, ale kvalitu skladby. Mojej pozornosti neušiel talent Petra Duchnického z Kežmarku. Jeho tvorbu sledujem už niekoľko rokov. Dozvedel som sa, že spolužiačky si u neho objednávajú skladby. Povedal mi, že on také jednoduché veci ani nevie písať. Vysvetlil som mu, že niekedy je väčšie umenie napísať ľahšie dielo, ako komplikovanejšie, poznamenal M. Novák. V otázke kompozície vyzdvihol dôležitosť notového zápisu. Pozná talenty, ktoré majú skladateľské schopnosti, no keď zistia, že svoje hudobné myšlienky musia znotovať, rezignujú. Tvrdí, že kľúčom ku komponovaniu je ovládanie hry na klavír. Dostať sa na štúdium kompozície nepovažuje za problém. Nikomu vraj nepomôže obálka s všimným. Prednosť majú schopnosti a talent uchádzačov o vzdelávaní na konzervatóriu. M. Novák sa k hudobnej tvorbe dostal náhodou. Nikdy to nebolo jeho cieľom. Boli sme štyria bratia muzikanti a pre domácu kapelu som napísal niekoľko vecí. Spočiatku som sa veľmi hanbil za to, že píšem noty a schovával som sa. Učil som sa hre na klavír a ako dieťa som hrával v kostole na orgáne. Ako osemročný som ani len na pedály nedočiahol. Systematicky som sa prepracoval aj ku komponovaniu, hoci na konzervatóriu som študoval klavír a keď sa ma zmocnil pocit, že sa mi to máli, prejavil som záujem o dirigovanie. Na to som potreboval súhlas riaditeľa. Ten chcel mať zo mňa klavíristu. Keď som naďalej nástojil na dirigovaní, riaditeľ sa so mnou až do môjho absolventského koncertu nerozprával, podotkol M. Novák. Hoci prvú skladbu napísal svojej mame a neskôr rovnakým spôsobom potešil spolužiačky, ešte stále nevedel, že sa upíše komponovaniu. Dirigoval prvý program SĽUK-u v roku 1949 a potom dostal angažmán do rozhlasového symfonického orchestra. Dirigoval každý druhý týždeň, preto voľné dni využíval na komponovania. To, čo som napísal, som si preveroval priamo v orchestri. Postupne som sa začal púšťať aj do symfonickej a komornej tvorby. Moje deti končili konzervatórium koncertmi, ktoré som napísal špeciálne pre ne, skonštatoval M. Novák. Ako jeden z mála hudobných skladateľov sa nevyhýba sa ani tvorbe pre deti. Napísal celkovo 200 piesní, kantát a muzikálov.
Autor: kum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
