transformácie a reštrukturalizácie zdravotníctva. V rozhovore pre náš denník ich konkretizoval na región Zemplína.
Návrh transformačných zmien, ktorý sa chystáte predložiť na najbližšie rokovanie vlády, obsahuje aj radikálne znižovanie lôžkového fondu nemocníc. Ako sa dotkne zemplínskeho regiónu?
Vonkoncom nie drasticky. Napríklad v Michalovciach to nebude viac ako o 50 lôžok. Nezakrývam, celkove máme veľkú snahu znížiť počty ľudí prijímaných do nemocnice. Celá transformácia je postavená na tom, že človek má byť viac doma ako v nemocnici, liečiť sa v ambulantnej prevádzke. Za posledných desať rokov, odkedy sa o to snažíme, daril sa nám opak. Počet ľudí prijatých do nemocnice sa zvýšil o 25 percent. My nie sme viac chorí, keď sa človek pozrie na tie diagnózy zistí, že sme zdravší národ ako sme boli pred desiatimi rokmi. Tu čaká veľká práca lekárov v teréne, ale aj riaditeľov nemocníc, aby donútili svojich lekárov neprijímať zbytočne ľudí do nemocnice. Tam nemusí byť prijatý pacient preto, že ho tam niekto poslal, ale iba ten, koho prijmú v prijímacej ambulancii nemocnice. A tu sme pri zodpovednosti riaditeľov nemocníc, primárov, aby v týchto ambulanciách neordinovali začiatočníci, ale skúsení lekári, schopní kompetentne rozhodnúť.
Redukcia lôžkového fondu prinesie nesporne aj redukciu personálu...
Samozrejme, nebudeme ďalej pokračovať s tým istým počtom pracovných miest ako doteraz. Nebudeme to však robiť tak, aby to malo vážne sociálne dopady, nemôžeme však ani riešiť problémy nezamestnanosti. Aj v Zemplíne sa to bude týkať stredného zdravotného personálu, ale čiastočne aj lekárov. Pre Zemplín je charakteristické slabšie obsadenie ambulantnej sféry, preto časť lekárov by sa tam mala presunúť. Košický kraj má napríklad najväčší počet detských postelí v nemocniciach na 1000 detí, ale súčasne najmenej detských lekárov v teréne. Plánujeme tiež vytvoriť sociálno-zdravotné inštitúcie, ktoré sú potrebné ak pacient po lekárskom zákroku nemôže ešte ísť do domácej starostlivosti zo sociálnych dôvodov. Tieto zariadenia bude treba personálne naplniť. Počíta sa aj s prirodzeným úbytkom, teda odchodom do dôchodku. Ďalšou oblasťou je podstatne väčšie uplatnenie skráteného pracovného času, tak ako je to všade vo svete.
Niektorí michalovskí lekárnici tvrdia, že Všeobecná zdravotná poisťovňa im mešká s platbami pol roka, avšak keď svoju pohľadávku odstúpia niektorej z dílerských farmaceutických firiem, tie sú schopné peniaze vymôcť do dvoch mesiacov. Považujete to za normálne?
Ja sa všeobecne dotknem liekovej politiky. Slovenské zdravotníctvo si nemôže dovoliť taký nárast výdavkov na lieky, aký sme zaznamenali v minulom roku. V cenách nám vzrástli o 27 percent. Na rozdiel od ČR, slovenskí lekári začali predpisovať viac drahých liekov a menej generik. My sme povedali otvorene. Rozdeľujeme finančné zdroje tak, že 45 percent smeruje do nemocníc, 30 % na lieky a 20 % na všetko ostatné. Viac peňazí niet. Ak dám viac na lieky, niekde ich musím zobrať. Väčšinou to poisťovne robili tak, že ich vzali nemocniciam. Prvé tri mesiace tohto roku sa to stalo. Nemocnice dostávali horšie platby ako bol najhorší mesiac minulého roku a peniaze sa presúvali do lekární. S výnimkou VšZP, ktorá sa snaží dávať viac nemocniciam, aby ich udržala v chode. To, čo hovoríte je možné, oneskorovanie platieb do lekární je dnes 4 až 6 mesiacov. Nemám vedomosti o tom, že keď dlh odkúpil díler, že by bol vyplatený rýchlejšie, ale nechám si to preveriť. Dohodli sme sa s distribútormi, že ak by sme vložili do systému 2 miliardy korún, a to je moja snaha dostať ich tam z privatizácie, skráti sa nielen dlh, ale aj čakacia lehota. Bude dva mesiace, čo je už vlastne prijateľné pre všetkých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
