predložila košická spoločnosť Mária baňa, s.r.o. Napriek viacerým rokovaniam na ministerstve hospodárstva, ako i so samotným ministrom, sa riešenie však ani v priebehu piatich mesiacoch nenašlo. Nezastavilo sa zatápanie, nenašiel sa úver ani investor. Napriek tomu chce vláda nájsť spôsob ako proces zvrátiť a zamedziť škodám, ktoré prinesie. Ako totiž z analýz vyplýva, likvidácia následkov tzv. "mokrej konzervácie" ložiska, bude stáť okolo 50-60 miliónov korún. A práve zatápanie, ktoré bolo potrebné urýchlene zastaviť, pretože spôsobuje s postupujúcim časom čoraz väčšie škody a znásobuje náklady na prípadnú obnovu ťažby, je kľúčovým krokom oživenia. Na ňom celý projekt zamrzol. Súkromná firma, ktorá nevlastní majetok len banské a spracovateľské know-how, žiada od štátu na ročné čerpanie vody cca 13 miliónov korún. Dôvodí zastavením znehodnocovania ložiska a získaním času pre rokovania s investormi a bankami. Štát nechce peniaze poskytnúť a spochybňuje úspešnosť projektu. Ak je projekt taký dobrý, prečo doňho nevložia financie jeho autori, prečo oň nemajú záujem banky a investori, pýtajú sa jeho oponenti. Igor Lábaj zo spoločnosti Mária baňa si však myslí, že pokiaľ niekto preukáže, že ložisko, ktoré je majetkom štátu, možno efektívne ťažiť a vytvoriť tým okolo 300 pracovných miest, malo by ho to zaujímať. Nevidí dôvod, prečo by túto jeho povinnosť mal nahrádzať súkromný subjekt. Navyše ak sa baňa zatápa, jej majetok patrí inej spoločnosti a je založený v prospech veriteľov.
I. Lábaj tvrdí, že základné východiská a prínosy projektu záchrany bane nik doteraz kvalifikovane nevyvrátil a nespochybnil. Napriek tomu sa predstavitelia štátu i ministerstva hospodárstva k nemu postavili rezervovane a nevyslali žiadny pozitívny signál v jeho prospech, ktorý by pomohol pri rokovaniach s bankármi a investormi. Práve naopak, projekt je neodborne spochybňovaný. Predstavitelia spoločnosti Mária baňa nechápu, prečo sa štát tak macošsky správa k vlastnému majetku v hodnote cca 2 miliardy korún, prečo nejaví záujem o nové pracovné miesta v regióne s 34 percentnou nezamestnanosťou a prečo ho nezaujímajú potenciálne stámiliónové prínosy pre štátnu kasu. Nechcú peniaze pre seba, netvrdia, že ak sa zatápanie zastaví a nájde sa investor, chcú byť jediní, ktorí budú z bane komerčne ťažiť. Pretože teraz je podľa nich prioritné zachrániť jedno z najbohatších polymetalických ložísk v strednej Európe. Ako sa v stanovisku spoločnosti Mária baňa uvádza, dôvodom doterajšieho neúspechu rokovaní je nekvalifikovaný a príliš byrokratický postup Odboru baníctva a hutníctva MH SR. V dôvodovej správe odboru pre vedenie ministerstva sa medzi hlavnými nevýhodami projektu okrem iného uvádza vysoká investičná náročnosť a krátka doba životnosti overených zásob. Nedoložený dopyt po vyrobených kovových koncentrátoch na svetových trhoch. Nespracovaný investičný zámer a dokument o posúdení vplyvov na životné prostredie. Správa ďalej spochybňuje predpokladané parametre novej technológie, overenej v poloprevádzke. Podľa spoločnosti Mária baňa nemajú tieto nevýhody žiadne kvalifikované opodstatnenie. Investičná návratnosť je 4-5 rokov pri celkovej životnosti ložiska viac ako 20 rokov. Zmluvy o predaji koncentrátov nie je možné uzavrieť dopredu na 2 roky, pretože ceny kovov sa určujú podľa burzy. Všetky produkty z bane sú však podľa marketingového prieskumu predajné. Investiční zámer možno predložiť až po získaní investora a ekologický audit po predložení projektu výstavby upravárenských kapacít. Poloprevádzkový pokus musí stačiť na určenie technických a ekonomických parametrov, nakoľko iný postup pri výskume ani nie je možný, tvrdia autori projektu. V súčasnosti spoločnosť Mária baňa rokuje s tromi potencionálnymi investormi, ale každý z nich podmieňuje svoje aktivity odčerpaním vody z bane. Zároveň žiadajú vysporiadanie majetkových vzťahov. Podľa I. Lábaja je úloha štátu a jeho kompetentných orgánov v celom prípade nenahraditeľná. Ak sa o oživenie nepokúsi, alebo tento zámer aspoň odborne nevyvráti, zodpovednosť bude na jeho bedrách.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
