divadla sa zišli odborníci z oblasti medicíny, psychológie, logopédie aj pedagógovia, ktorí sú zapojení do procesu výchovy a vzdelávania sluchovo postihnutých detí. Do Levoče prišiel aj Prof. Mudr. Milan Profant z bratislavskej kliniky, ktorého dnes pozná celé Slovensko. Spolu s tímom odborníkov dnes patrí medzi tých, ktorí sluchovo postihnutým deťom dávajú šancu na úspešnú liečbu ich handicapu. Človekom, ktorý sa dnes spolu so svojimi úspešne zoperovanými pacientmi, ktorým sa vďaka kochleárnemu implantátu opäť prinavrátil sluch, teší ich plnohodnotnému životu. Situácia na Slovensku upozorňuje na fakt, že tento problém nemožno obchádzať. Kochleárny implantát, ktorý dnes dokáže sluchovo postihnutým deťom i dospelým prinavrátiť sluch, nie je ešte stále v našich podmienkach úplne bežnou záležitosťou. Zatiaľ čo štatistiky potvrdzujú, že z tisíc narodených detí je približne jedno ťažko sluchovo postihnuté až hluché, cena jednej operácie sa pohybuje vo výške jedného milióna. Pomoc lekára potrebuje na Slovensku pre ťažkú poruchu sluchu až hluchotu ročne zhruba stovka pacientov. Priestor pre operáciu dostane ročne podľa slov M. Profanta asi 15 pacientov.
Aký efekt prináša sluchovo postihnutým kochleárny implantát?
„Táto metóda nie je určená všetkým hluchým, iba tým, ktorí spĺňajú požadované kritériá. Opätovné prinavrátenie sluchu po operácii nemožno jednoznačne definovať. Rolu tu zohrávajú rôzne okolnosti. Ľudia, ktorí stratili sluch v dospelosti, sa vrátia do svojej normálnej formy komunikácie. Nebudú počuť opäť všetko a presne, ale nebude pre nich problémom znovu sa rozprávať na základe sluchových vnemov. Malé dieťa sa však s týmto musí učiť rozprávať. Tam je tá hranica, čo sme dosiahli s implantátom, čiže maximum, vcelku nejasná. Ak napr. operujeme dieťa v troch rokoch, v šiestich ešte stále neviem, či to dieťa nemôže dosiahnuť ešte viac. Rastie, vyvíja sa, niektoré je múdrejšie, niektoré menej, iné je viac inteligentné alebo má väčšiu obrazotvornosť a podobne. Tam sú zakomponované aj tieto prvky. Stále vidíme, ako nás tieto deti prekvapia novými a novými schopnosťami, keď sa k nám napríklad vrátia po mesiaci na kontrolu. Takže nemožno jednoznačne hovoriť o nejakom definitívnom stave, pokiaľ berieme do úvahy, že sú to 4 až 5 ročné deti."
Podľa akých kritérií vyberáte deti, ktoré budú operované?
„Výber sa uskutočňuje podľa sluchových, inteligenčno - psychologických, teda čo to dieťa dokáže a aké sú motivácie na túto operáciu, očakávania rodičov, aby neočakávali veľa a neboli potom sklamaní. Vyberáme aj na základe úvahy surdopéda, logopéda, teda človeka, ktorý s týmto dieťaťom pracuje a vidí, či sa snaží spolupracovať a či tá rehabilitácia bude možná. Toto sú hlavné kritériá, takže to audiologické je určite prvé a potom zohráva rolu aj medicínske, celkové zdravie.
Cena jedného implantátu sa pohybuje vo výške jedného milióna korún. Ak by ste to dali do ekonomických
súvislostí, aká je situácia v tejto oblasti na Slovensku?
„Kým cena implantátu na západe tvorí 30 až 40 percent ceny celkovej procedúry, u nás je to 95 percent. To je práve ten nepomer, že naša práca nie je hodnotená. Mám na mysli prácu chirurgov, logopédov a celého tímu, pretože to nie je len zásluha jedného človeka."
Ako vyzerá proces adaptácie zoperovaného dieťaťa, ktoré predtým nepočulo?
„Má to plynulý vývoj. Dnes máme tendenciu operovať čo najmenšie deti. Najmenšie dieťa, ktoré sme operovali, malo 16 mesiacov. Keď to tomuto dieťaťu implantujete a privykáte ho na zvuky, nie je tam nejaký dramatický moment zmeny. Ten je skôr u tých starších a u tých, ktorí majú určité skúsenosti. U tých menších je to skôr o tom, že dnes vedia, čo je zvuk električky, zajtra sa dozvedia, ako havká pes a o pár týždňov alebo mesiacov budú vedieť, že slovo, ktoré povedala mama, majú vedieť. Je to normálny proces učenia v nových okolnostiach s pomôckou, ktorá keď funguje, tak je dobrá. Ale je potrebné si uvedomiť, že to dieťa je stále hluché a keď mu dojdú baterky, už nemá tú možnosť."
Aké sú najčastejšie príčiny hluchoty. Môže dôjsť u dieťaťa k poškodeniu sluchu aj z dôvodu, že matka počas tehotenstva fajčila?
„To by bolo asi špekulatívne tvrdenie, ale niektoré infekčné choroby u matky počas tehotenstva sú známe najmä tým, že spôsobujú hluchotu. Napr. prekonanie rubeoly, ťažšej formy chrípky, vírusovej infekcie, ktorá môže spôsobiť aj počas tehotenstva hluchotu."
Doposiaľ zoperovali na bratislavskej klinike 63 pacientov, prvému z nich bol voperovaný kochleárny implantát v roku 1994. Všetci pacienti sa úspešne adaptovali a splnili očakávania tímu odborníkov. Nie všetci sluchovo postihnutí dnes môžu mať podobné šťastie. Ako vraví M. Profant, operácie sú problematické najmä v prípade pacientov, trpiacich vývojovými poruchami. Tu by zákrok nenaplnil požadované očakávania. „Operácia by v takomto prípade nebola úspešná a aj my takúto pacientku máme," konštatuje profesor. V súčasnosti spolupracujú s dvomi zahraničnými firmami, od ktorých získavajú kochleárny implantát. Jedna je rakúska a ďalšia austrálska.
Nie je nič účinnejšie, ako včasná špeciálno - pedagogická starostlivosť. Sluchovo postihnuté deti, ale aj deti s iným druhom postihnutia ju nevyhnutne potrebujú. Dnes ju mnohokrát deti do veku 5 až 6 rokov na Slovensku údajne vôbec nemajú. Ideálny vek, kedy je implantácia najviac vyhovujúcou, sa pohybuje podľa slov M. Profanta v rozmedzí 2 až 4 rokov. Do Bratislavy dnes prichádzajú sluchovo postihnutí pacienti zo všetkých kútov Slovenska. M. Profant tvrdí, že najdôležitejším momentom je včasné diagnostikovanie hluchoty. Až 50 percent pacientov prichádza na vlastnú žiadosť. Pomoc týmto deťom je skutočnou Sizyfovskou prácou odborného tímu chirurgov, pedagógov, psychológov, logopédov a v konečnom dôsledku aj rodinného prostredia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
