Prešov). Upozornili nás, že na ich pozemkoch v hone Hôrka sa objavila divoká skládka stavebného materiálu ešte pred vymeraním parciel geodetom. V písomnej sťažnosti, ktorú mimochodom adresovali aj odboru životného prostredia (OŽP), pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (PP a LH) na Okresnom úrade (OÚ) v Prešove, starostovi obce a Poľnohospodárskemu družstvu (PD) Lemešany so sídlom v Drienove, argumentujú znehodnotením ornej pôdy a možnou kontamináciou podzemných vôd.
Uvádzajú aj protest proti dlhodobému znemožneniu užívania pozemkov oprávnenými vlastníkmi a neoprávnenému užívaniu cudzieho majetku. Ako nám počas návštevy v redakcii povedal jeden z vlastníkov Imrich Kaščák, podľa ich názoru by im mal terajší užívateľ pozemky vrátiť, lebo pôdu neobrába, ale devastuje. "Chceme ich späť v pôvodnom stave a tak, ako boli zamapované v roku 1914, veď terajší užívateľ nemá na pôdu žiadne právo a ak, tak len ústnu dohodu. Navozil tam sutinu z asanácie majera, asi 80 tatroviek a my žiadame jej odstránenie a náhradu škody," vysvetlil nám I. Kaščák a dodal, že po stretnutí so zodpovednými pracovníkmi im bolo prisľúbené, že po prešetrení skutočností záležitosť vyriešia.
V Ličartovciach sme sa presvedčili, že navezený stavebný materiál skutočne nelahodí oku, ale našim zvykom je preveriť si tvrdenia aj na druhej strane. Ešte koncom uplynulého týždňa sme oslovili najprv štátnu správu. Na odbore životného prostredia (OŽP) nám Štefan Dzivý-Balucha povedal, že nejde o skládku a sťažnosť odstúpili kolegom na odbore PP a LH. Lenže vedúci tohto odboru Stanislav Lelák poprel, že by sa s takou sťažnosťou na nich niekto obrátil a keby aj, mal by ju podľa jeho slov riešiť OŽP. Mali sme kópiu sťažnosti a jej znenie S. Lelák údajne čítal po prvý raz, hoci I. Kaščák tvrdil, že práve on prešetril okolnosti na pozemkoch deň predtým.
Keď sme sa stretli so starostom Ličartoviec Jozefom Pravdom celá záležitosť nadobudla jasnejšie kontúry. "Nejde o žiadnu skládku. Pán Jozef Mašlej ako užívateľ si na pôdu dal naviezť tehly z búračiek, ktoré vykonávala na družstve. Zaviazal sa, že materiál očistí, použije na stavebné účely a zvyšky odstráni. Potrebuje na to len čas," zorientoval nás v probléme starosta. Ako ďalej uviedol, nevie posúdiť, či došlo k zdevastovaniu ornej pôdy, k tomu by sa mali vyjadriť odborníci, ale môže potvrdiť, že J. Mašlej v žiadnom prípade neužíva pôdu neoprávnene. Má riadne priznané právo na pôdu od roku 1992 až do najbližšej pozemkovej reformy, alebo výpovede, ktorú mu však môže vydať len bývalý Pozemkový úrad v Prešove, teraz odbor PP a LH.
Na našu otázku, aký je jeho názor na aktivitu sťažovateľov nám odpovedal: "Táto skupina ľudí vedie už dlhšie rôzne pivné reči, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde. Napríklad o tom, že Mašlej si chce postaviť stajne pre dobytok. Neviem, čo tým sledujú. Podľa mňa ide o svojvoľné jednanie a pritom ide o fliačiky zeme. Na vlastné náklady si dali znova geodetom vymerať pozemky a to isté urobili aj vlani. Musia si však uvedomiť, že to nie je také jednoduché. Vystupovať ako vlastník, vykolíkovať si pozemok a tvrdiť, že je to moje. Ak chcú pozemky späť, nech si svoje nároky uplatnia právnou cestou."
Na potvrdenie svojich skúseností s niektorými zo sťažovateľov nám starosta Pravda porozprával aj o vyhrážkach v súvislosti s prístupovou cestou. Imrich Kaščák a František Jurko ho vraj žiadali, aby rozkopal tú časť cesty, ktorá ide cez ich pozemky.
Zaujímal nás aj názor pôvodného správcu pôdy, teda PD Lemešany, ktoré síce k uvedeným pozemkom už nemá žiadny právny vzťah, ale jeho manažment nám mohol potvrdiť, alebo vyvrátiť oprávnenosť užívania pôdy Mašlejom. "V roku 1992 sme odovzdali 13 hektárov pôdy do dočasného užívania spomínanému pánovi, lebo pôvodní vlastníci o ňu v tom čase nemali záujem. Pozemkový úrad mu ju zmluvou dal do užívania a teraz je tento problém už mimo nás. Užívacie právo mu môže zrušiť len ten istý úrad a ak nás Mašlej, ako vlastník iných pozemkov požiada, my mu po dohode s okresným úradom musíme prideliť náhradnú pôdu," povedal nám Pavol Leško z PD Lemešany. V súvislosti s domnelou skládkou nám tiež potvrdil, že je o všetkom informovaný a vie o prechodnom umiestnení materiálu z asanácie starých objektov družstva. Komentoval to slovami: "Prečo by si našinec nepomohol zvyškami, keď dnes je stavebný materiál taký drahý?"
Ako sme sa neskôr dozvedeli, aktivity sťažovateľov sú opakované a štátna správa na ne reagovala. Stavebná sutina na pozemkoch sa teraz stala možno len novým argumentom. Koncom marca totiž starosta J. Pravda vyvesil na obecnú tabuľu, že spomínaní vlastníci si bez udania dôvodu a oznámenia obecnému úradu dali vytýčiť pozemky a od dotknutých občanov žiadali poplatok v hodnote 750 korún za geodetické práce. Starosta požiadal o vysvetlenie OÚ odbor PP a LH, pričom zdôraznil, že podobná aktivita tu už pred rokom bola, hoci lokalita je v územnom pláne obce určená na individuálnu bytovú výstavbu.
Vo vyjadrení z 30. 3., ktoré podpísal vedúci odboru S. Lelák sa uvádza, že žiadateľov (opäť ide o rovnaké osoby) upovedomil o tom, že ich žiadosti o vrátenie pozemkov nemôže vyhovieť, lebo nie je možné nanovo usporadúvať užívací vzťah, ak s tým nesúhlasia užívatelia, ktorým boli pozemky vytýčené zákonným postupom. Sťažnosť preto považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú. "V prípade, že správny orgán vydá územné rozhodnutie, ktorým zmení charakter poľnohospodárskej pôdy na stavebný pozemok, užívateľ stratí užívacie právo, pričom má nárok na vytýčenie primeraného náhradného pozemku," uvádza sa ďalej vo vyjadrení.
A v ňom je pravdepodobne vysvetlenie všetkých predchádzajúcich i terajších snažení desiatky sťažovateľov. Najmä ak si pripomenieme, že starosta upozornil na záujem obce o túto lokalitu v súvislosti s výstavbou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
