konzervatória vídať už zopár sezón na scéne nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. V muzikály Pomáda hrá úlohu Rogera. S otcom sa stretli vo filme Kráľ Ubu a najnovšie na doskách domáceho divadla v Shakespearovom Mackbethovi.

Do Pomády ho zavolal dirigent Julo Selčan. Na konkurz prišiel nepripravený. Režisér po prvých úvodných vetách pesničky povedal stop. O dva týždne dostal úlohu Rogera. Tento víkend sa po prvý raz predstavil v Košiciach.

Otec schvaľoval vaše rozhodnutie byť hercom?

- Veď to bol jeho nápad. Keď som končil základnú školu, vôbec som nemal predstavu čo by som vlastne chcel robiť. Nenávidel som matematiku, fyziku a chémiu. A jednou z mála škôl kde tieto predmety nie sú, je konzervatórium. Mne to bolo vtedy jedno, chcel som byť hoci automechanikom. Ale otec tvrdil, že vraj niečo vo mne je. Prišiel na to vďaka susedke, pani Nore Seleckej, lebo vždy hovorila, keď im bolo smutno, aby ma k nim poslali, vraj ich vždy rozveselím.

Takže vás nakoniec prehováral?

- A keď ma celkom prehovoril, pozrel som sa do zrkadla, mal som vtedy ešte hustú dlhú hrivu, presviedčal som sa: Čo iné by si robil s týmto ksichtom? Potom som sa prvé tri roky trápil, iba som poškuľoval po spolužiakoch a necítil som sa dobre. Ale v treťom ročníku som sa do hereckého povolania zaľúbil. Prišla totiž na školu Alenka Michalidesová režírovať Štepkovu hru 'Ako som vstúpil do seba'. O chlapíkovi, ktorý sa stretáva s rôznymi orgánmi svojho tela. Ja som sa hneď hlásil, že chcem hrať srdiečko. Všetci sa mi tvrdili: Pozri sa na seba, ty budeš hrať vred a parazit. A potom som len vyšiel na javisko a ešte som nič neurobil a už som mal veľký potlesk. Vtedy som si povedal, že to vôbec nie je ťažké remeslo.

Odvtedy sa s vami vlečú postavy, ako napríklad Ficko v Báthoričke?

- Väčšinou ma šibujú do komediálnych polôh. Ale za posledné dva-tri roky som si skúsil aj dramatické postavy. Za to vďačím najmä Vladimírovi Morávkovi, ktorý mi dal postavu v Mackbethovi. Tam sme sa stretli s otcom, hral hlavnú postavu, ja len takú menšiu.

Je ťažké stáť s otcom na javisku?

- Keď to človek berie profesinálne ani to nevníma, že ide o otca. Na skúškach som mu síce niekedy čítal z očí, či má dobrú náladu alebo je nahnevaný.

Vraj vie byť na pľaci cholerik..

- Máte dobré informácie. Skúškové obdobie bolo veľmi ťažké, pretože vyžadoval veľkú disciplínu. Najmä učenie textov bolo náročné. Radšej som sa ich poctivo naučil. To by teda bolo, keby on, ktorý mal hlavnú postavu, vedel svoju rolu naspamäť prv než ja.

Boli ste s Mackbethom nedávno v Anglicku, ako bolo?

- Mali sme tam tri predstavenia. A boli fantastické reakcie, ktoré sme ani nečakali. Na každom geste a na každej vete boli priam zavesení. Sami sme sa čudovali, že sa im to páči. A keď sme skončili tak nám herci povedali, že oni by v živote takého Mackbetha nedokázali urobiť. Pre nich je vraj toto predstavenie priam posvätným. Navyše sa tradujú povery, že hercom prináša smolu. Dokonca aj otcova havária, ktorú prekonal pred časom, má podľa nich súvislosť práve s Mackbethom.

Ste členom Divadla Andreja Bagara v Nitre, neláka vás Bratislava?

- Naše divadlo je zvláštne a zároveň krásne. Preto som tam vydržal deväť rokov, lebo nemáme interného režiséra a na každú hru prizývajú hosťa. Herec potom zažije veľkú škálu režisérskych osobností. A pri každom sa veľa naučí. Každý mi dá niečo nové a to je úžasné. Dokiaľ sa tam budú striedať režiséri tam vydržím.

Na prste vám pribudla obrúčka.

- Pred mesiacom som sa oženil. Mal som niekoľkoročný vzťah. Som šťastný, pretože to dopadlo ako malo. V piatok sme hrali v Budapešti Mackbetha, v sobotu som sa ženil a v pondelok som už išiel do Anglicka na svadobnú cestu, lenže s otcom, lebo sme hrali Mackbetha.

Žena je od fachu?

- Z polofachu. Pred piatimi rokmi sme robili muzikál 'Pacho sa vracia' a ona v ňom tancovala. Je folkloristka.

Do Anglicka ste ju prečo nezobrali?

- Hrala tiež v Mackbethovi, mala tam maličkú postavu. Ale teraz už to môžem povedať, čaká dieťatko. Je v šiestom mesiaci, takže by ju nikto ani nepoistil.

Autor: Miloslava HRIADELOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.