teplej úžitkovej vody (TUV) dostáva trhliny a ak prvé signály budú mať pokračovanie, na rade bude jeho rozpad. V Stropkove silnejú hlasy volajúce po prechode od centrálnej výroby tepla k lokálnym zdrojom vykurovania.

Prvou "lastovičkou" bolo v septembri minulého roka vybudovanie lokálnych zdrojov tepla v 40-bytovom dome a sú informácie, že na takýto krok sa chystajú obyvatelia ďalších bytových domov. Myšlienku vybudovania lokálnych zdrojov vykurovania presadzuje aj Bytové družstvo v Stropkove, ktoré pri príprave ich výstavby spolupracuje s popradskou firmou.

Práve kvôli takejto "perspektíve" Mestský úrad v Stropkove zvolal minulého týždňa stretnutie občanov, na ktoré boli pozvaní aj zástupcovia miestnej štátnej správy, Bytového družstva a Byhosu, s. r. o., ktorý so 100 - percentnou účasťou mesta je správcom bytového a tepelného hospodárstva v Stropkove. Záujem Stropkovčanov o najnovšie dianie v tepelnom hospodárstve mesta dosvedčuje aj prítomnosť vyše 200 občanov na stretnutí. Cieľom bolo upozorniť na možný rozpad centrálnej sústavy tepelného hospodárstva a s tým súvisiace problémy pri zabezpečovaní výroby a dodávok tepla a TUV pre domácnosti v meste. "Výstavba lokálnych zdrojov vykurovania sa prezentuje ako výhodná pre občana, ale zároveň to znamená rozpad celej tepelnej sústavy aj energetických zdrojov v meste, preto sme zvolali stretnutie občanov, na ktorom mal každý možnosť vyjadriť svoj názor - my, Bytové družstvo aj občania," informoval nás primátor mesta Stropkov Ladislav Paňko, ale prílišným optimizmom nesršal: "Občania vyjadrovali rôzne názory - niektorí boli za zachovanie centrálnych zdrojov tepla, no predsedovia samospráv družstevných bytov zase tvrdo vystupovali za lokálne vykurovanie. Niektoré vecí sú tam technicky zložité, preto mám dojem, že nie všetkých občanov sme presvedčili, že lokálne vykurovanie nie je tak výhodné, ako to zvonku vyzerá. Zástupcovia popradskej firmy, ktorá by mala tieto vecí realizovať, rozprávali o číslach, ktoré sú nie na hranici, ale za hranicou teoretických možností, čo sa týka napríklad ohrevu teplej úžitkovej vody. Ale to je vec na odbornú debatu."

Výstavba malých lokálnych zdrojov tepla sa zdá byť v súčasnosti naozaj výhodnejšia pre občana a to najmä kvôli cene plynu, ktorá je pre maloodberateľa nižšia než pre veľkoodberateľa, akým je aj centrálny výrobca tepla - v Stropkove teda mestská spoločnosť Byhos. Práve na túto disproporciu poukazujú všetci veľkospotrebitelia plynu a iných energetických médií a apelujú, že všade vo svete je to opačne a ráz k tomu bude musieť dôjsť aj u nás. Zatiaľ sa však iba každoročne dvíhajú ceny za teplo a občan v trhovej spoločnosti hľadá východisko tam, kde je to momentálne lacnejšie a tým aj výhodnejšie pre jeho vrecko. Takýto postup nikto nemôže zakázať a aj zástupcovia okresného úradu v Stropkove na stretnutí občanov dôvodili, že by konali protizákonne ak by nevydali stavebné povolenie, pokiaľ žiadosť oň obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Ako sme už uviedli, iniciátorom myšlienka prechodu na lokálne zdroje tepla je v Stropkove Bytové družstvo. Oslovili sme preto aj jeho predsedu Vladislava Mitrušku, ktorý ako základnú príčinu takejto aktivity uviedol: "Po tom, čo sa sústavne zvyšujú ceny energie, je treba hľadať nové technológie, ktoré by podstatnou mierou znížili náklady za služby spojené s dodávkami tepla a teplej úžitkovej vody. Pri terajších cenách plynu a ďalších energií nám vychádza cena jedného gigajoule tepla na 200 korún - a to hovorím ešte s rezervou. Súčasná cena gigajoule je u nás 315 korún. Dali sme to na prejednanie jednotlivým členským samosprávam a okrem obyvateľov asi piatich bytových domov, ktorí sa nijako nevyjadrili, ostatní myšlienku podporujú. Pokiaľ zriadime nové kotolne, tieto by sme splácali formou lízingu s tým, že od ľudí nepotrebujeme skoro nič. Zaplatí sa to z ušetrených zálohových platieb, ktoré dnes ľudia platia za dodávku tepla. Technológia sa má splatiť za štyri roky a ďalšie práce s tým spojené za dva roky, takže dokopy táto dodávka má byť splatená do šiestich rokov. Niet tu o čom rozmýšľať."

Primátor mesta Stropkov sa však zamýšľa aj nad tým, že úver na vybudovanie zdrojov lokálneho vykurovania pochádza zo zahraničnej banky a existuje riziko pádu slovenskej koruny, čo by splácanie úveru predražilo. Riaditeľ Byhosu Dušan Prusák pri inej príležitosti uviedol, že investícia niečo nad 40 tisíc korún na každú domácnosť, ktorá sa bude podieľať na vybudovaní zdroja lokálneho vykurovania, je určená iba na jeho zriadenie, ale už sa nehovorí o prostriedkoch potrebných na jeho údržbu, opravy a obnovu. Riaditeľa Bytového družstva v Stropkove V. Mitrušku sme sa opýtali aj na túto skutočnosť: "Od dodávateľa dostávame záruku na 15 rokov na výmenník a tento tvorí 70 percent z ceny kotla. Zrejme si táto firma uvedomuje, akú záruku nám dáva. A po šiestich rokoch, keď splatíme technológiu, si samozrejme nejaké z ušetrených peňazí ponecháme na údržbu, prípadne po nejakých 20 rokov na obnovu kotlov. Ale bude to podstatne menej. V minulom roku každý občan pri dodaní jedného gigajoule tepla zaplatil 50 korún na opravy a údržbu. My takúto sumu od našich ľudí nebudeme požadovať."

Vyvstáva však otázka, čo s domácnosťami, ktoré nebudú mať potrebných niečo nad 40 tisíc korún na investíciu do výstavby malých lokálnych zdrojov vykurovania, keď Byhos prestane existovať? Treba tiež zdôrazniť, že bytové domy na takýto spôsob vykurovania nie sú uspôsobené. "Tepelné zdroje a rozvody sú majetkom mesta, ktorý zákon ukladá chrániť a zveľaďovať. Prezentoval som svoj názor, že to nie je môj osobný majetok ani majetok riaditeľa Byhosu, ale majetok všetkých občanov Stropkova. Keď sme natoľko silní, že si môžeme dovoliť majetok v hodnote za vyše 40 miliónov korún hodiť za hlavu, potom to bude na rozhodnutí občana," so smútkom v hlase nad tendenciami vývoja situácie uviedol primátor L. Paňko. Iste ho škrie, že mesto za posledné tri roky investovalo do tepelného hospodárstva okolo 10 miliónov korún, vďaka čomu sa realizovala koncepcia racionalizácie výroby tepla a tým sa ani občan nezaťažoval takým nárastom ceny za teplo a TUV, ako by si vyžadoval rast priamych nákladov. Pri takomto vývoji to bola zbytočná investícia.

Lenže tepelné hospodárstvo nie je obyčajné podnikanie. Vložené investície sa vracajú pomaly a ide tu aj o peňaženky občanov. Nikoho nezaujíma, že stropkovský Byhos za dva roky dokázal prejsť od strát k zisku. Pripomíname aj to, že Byhos sa nesnaží zvyšovať svoje tržby zvyšovaním objemu dodávok tepla, o čom hovorí údaj, že v roku 1999 vyrobili 88 484 gigajoule tepla, ale v nasledujúcom roku to bolo o skoro 5 000 gigajoule menej. V dnešných časoch je rozhodujúcim faktorom trh. Ale za takýchto podmienok riaditeľ Byhosu tvrdí: "Ak sú ľudia ochotní dať 40 tisíc korún na výstavbu vlastného zdroja tepla, tak za tieto peniaze sme schopní poriešiť nie blok, ale celé mesto. Je predsa samozrejmé, že investične je najvýhodnejší centrálny zdroj tepla. Nakoniec pozrite sa v Rakúsku alebo Nemecku, či tam uvidíte v každom vchode extra komín alebo kotol. My sa pozeráme na turbokotol ako na zázrak techniky, ale ten existuje už dávno. Na západe o ňom tiež vedia, ale nejdú týmto smerom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.