znie na rok plus opcia a za asistentov si vybral ďalšieho Košičana Petra Slaninu a doterajšieho manažéra žilinského mužstva Jozefa Bukovinského.
"Vybrať si asistentov nebolo jednoduché, aj keď som mal zo strany svojho nového klubu pri ich výbere plnú moc," začal svoje rozprávanie V. Lukáč. "Všetci Lukáčovci máme trénersku A-licenciu, takže som v rodinnom kruhu debatoval s obidvoma bratmi. Keďže totiž idem do neznámeho prostredia, chcel som mať pri sebe človeka, ktorému dôverujem. Jozef má v košickom mužstve dvoch synov (jedného v áčku, druhého v juniorke), taktiež má v meste pracovné záujmy, takže so mnou do Žiliny ísť nemohol. Imrich trénoval reprezentáciu do 16 rokov a s mladším dorastom HC skončil v lige na 2. mieste. Keďže sa mu tak darilo, nechceli sme ho z úspešnej práce vyťahovať. Rozhodol som sa teda pre môjho kamaráta Petra Slaninu, ktorého veľmi dobre poznám. Pán Bukovinnský je v Žiline tri roky, pozná pomery. Povedali sme si teda pravidlá hry a rozhodol som sa, že bude prínosom. Vedenie na čele s primátorom Žiliny môj výber schválilo. Chcel by som však poznamenať, že po mojom odchode do Žiliny sa udiali tieto veci: Jozef Lukáč už nie je trénerom košických juniorov a Imricha, ktorý vybojoval s mladším dorastom HC minulý rok druhé miesto, preradili z dorastu k chlapcom, ktorí sa učia korčuľovať... Ponúkam to na zváženie. V Košiciach teraz kormidlujú tréneri, ktorí nemajú trénersku jednotku, až na pána Spišáka, ku tomu sa však nevyjadrujem. Viem, že licencia nie je všetko, ale viedli nás k tomu, aby sme študovali a porobili si školy a teraz pre nás nie je miesto. Pri hľadaní trénerov v Košiciach sa na meno Lukáč zabudlo. Zistil som, že doma nie som prorokom a o to viac si vážim, že na nás ľudia nezabúdajú v iných kútoch Slovenska." Po týchto slovách je jasné, že žilinskú ponuku berie V. Lukáč ako výzvu. "Je to pre mňa veľká zodpovednosť a pocta. Poskytli mi šancu a chcem dokázať, že na to mám. Dostal som priestor, vedenie mi fandí a nechcem ich sklamať. Veľmi nerád odchádzam z Košíc, ale taký je trénersky chlebíček. Keď som totiž trénoval v Košiciach spolu so Slaninom, bol som vymenený za jeden prehratý zápas. Verejnosť však dnes už vie, že to nebolo kvôli hokeju." Budú teda zápasy Žiliny proti Košiciam pikantné? "Nie. Prečo? Ja na Košice nedám dopustiť, všetko beriem športovo. Keď nás porazia, nezbláznim sa. Do takejto polohy to teda netreba otáčať, je to šport."
V zákulisí sa pošuškávalo, že viacero hráčov Žiliny vyjadrilo svoju nevôľu nad skutočnosťou, že mužstvo povedie práve Vincent Lukáč. "Ja som to nepocítil. Hráči mali v pondelok sedenie a všetci sa na sezónu tešia. Je to typická škodoradosť a závisť, takéto reči totiž rozširujú zase iba moji neprajníci. Odkazujem im: nebojím sa."
Košický tréner má, pochopiteľne, záujem o hráčov z metropoly východu. Hovorí sa napríklad o Rybovičovi, či Michalovi Segľovi. Zaujímavé je, že údajne by v hre mal byť aj Vorobel, aj keď s tým na sto percent rátajú v Košiciach. "Áno, mám záujem o hokejistov, ktorí niečo vedia. Hráči z Košíc ma poznajú, takže keby za mnou nechceli ísť, tak sa so mnou ani nebavia. Iná vec je, či sa ich príchody podarí dotiahnuť, pretože vedenie košického klubu mi nepraje. To však už nie je v mojej kompetencii. Ja som dal návrh a ostatné je na funkcionároch. Ešte by som sa však na záver chcel vrátiť k môjmu odchodu z Košíc. Hrával som za VSŽ, trénoval som HC, Lukáčovci tomuto klubu odovzdali svoje. Teraz vstúpila do hokeja U.S Steel a ja vám garantujem, že pán Goodish ani nevie, že v meste má dvojnásobného majstra sveta, lebo je neinformovaný. Mňa poznajú za morom, ale on nie, takže musím odísť z Košíc trénovať preč. To hovorím ja, Vincent Lukáč."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
