"Mnoho ľudí si stále myslí, že som politik. SOM ŠTÁTNIK, SOM NAD POLITIKOU a chcem aj zostať."
Azda neexistuje ešte jedno motto, ktoré by si zaslúžilo také tesanie do kameňa, ako toto novoročné sebaocenenie prezidenta Schustera. Pretože to, čo "nadstranícka" hlava slovenského štátu predvádza v posledných mesiacoch, je číra a navyše zlá a hlúpa politika. Politika, v ktorej zo "štátnika" nezostal ani stopový milimeter.
Dá sa rozumieť istej horkosti a rozčarovaniu z toho, že jeho exkoaliční priatelia nedržali tryznu nad posteľou, ku ktorej už mal objednaného kňaza k poslednému pomazaniu. Súc na jeho mieste, aj iní by sa pozastavili nad babráckou organizáciou liečenia svojho prezidentského hrubého čreva. Ak sme ľudsky malicherní a úzkoprsí, dalo by sa dvíhať obočie aj nad tým, že v stave absolútnej neschopnosti, pri prognóze dlhodobej neprítomnosti, nám už pri prevoze do rakúskeho špitálu siahajú na kompetencie. To všetko je možné v tichosti prežúvať, odtrpieť a myslieť si svoje. Aj keď je niekto prezident. Čo možné nie je, je postaviť si na domnelých či reálnejších ústrkoch ostreľovaciu batériu a vyhlásiť vláde a jej premiérovi regulárnu vojnu. Pretože to, čo robí "štátnik", prezident Schuster, už zopár mesiacov, ničím iným nie je.
Aby sme - ako pán prezident - iba netárali, tak nech hovoria bizarné fakty. Už na novoročnom prijatí u neho sa s vládou nezhodli v nazeraní na ekonomický vývoj; Schuster upozornil vládu na "znižovanie reálnych miezd a na zdražovanie ako ďalšiu záťaž pre sociálne slabšie skupiny, ktoré už nemajú kam ustupovať". A "ani mladí ľudia nedostali od vlády to, čo od nej očakávali", doplnil. Nejde však o vecný obsah - toto všetko si myslieť smie a môže. Je ale známkou konfrontácie, ak takéto banality potrebuje medializovať.
Prezident neskôr (a viackrát) verejne kritizoval koalíciu za všetky diskutované modely územného členenia. Pričom sám navrhuje taký, aký nemá podporu nikoho (okrem SNS a Fica, ale tí nie sú z koalície) - 3+1 kraje a 3+1 vyššie celky. A keďže všetci nezdieľajú jeho názor, tak "politici stále viac hrajú na vlastné politické tričká (...)". Túto svoju zaľúbenú formulu neviaže, samozrejme, iba na reformu verejnej správy, ale prednáša pomaly obdeň. "Tričkovú" motiváciu objavil Schuster napríklad aj za nevôľou koalície rozšíriť jeho kompetencie pri novele ústavy.
Klasickou "nadstraníckou" figúrou prezidenta je dať za pravdu a podporiť každého, kto ku nemu prichádza s nejakou sťažnosťou na vládu. Takto sme sa po návšteve lobistov z LOZ od prezidenta dozvedeli, že "je neprípustné, aby vláda naďalej odkladala zvyšovanie platov zdravotníkov (...), pretože, ak nemáme na to, čo je schválené v rozpočte, potom sme rozpočet urobili zle". Schustera vôbec nemrzí, že v rozpočte nie je nič z toho, o čom hovorí - prísľub je daný iba formou parlamentného odporučenia vláde. Keď ho pre zmenu navštívil Markuš s prosíkom, že mu Kňažko zadržiava peniaze, prišlo zase ponaučenie, že "treba navždy skoncovať s nezdravou tichou vojnou medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou, lebo matica má svoje miesto (...)" Tak. V marci dostal zase "morálnu podporu" od prezidenta (vo svojom ťažení proti vládnemu návrhu zákona o STV) ten Materák, ktorému ešte pred rokom Schuster nevedel prísť na meno, keďže nevysiela spravodajské štáby do každej diery, kde práve vykonáva svoju štátnickú potrebu. Dalo by sa vypočítavať do aleluja - košická kritika vlády a Macejka za to, že nemáme dosť lietadiel, je iba záverečným akordom komickej operety, aká nemá v civilizovaných súradniciach konkurenciu.
Schusterov senzačný výkrik z minulého týždňa, že vzťahy medzi ním a Dzurindom sú na úrovni vzťahov Mečiar-Kováč, má k vecnej pravde isteže ďaleko. Svoju časť cesty k naplneniu vlastnej "vízie" však Schuster - ako vidieť - zdarne prekonáva. Iba zdržanlivosť druhej strany je tou záklopkou, ktorá bráni zatiaľ vnímať celú kauzu ako pokračovanie slávnej "vojny inštitúcií", čo nás svojho času odrezala od brán NATO aj EU. Keby Dzurinda a spol. opätovali prezidentské komplimenty rovnakou mincou, jediným rozdielom oproti minulosti zostane, že Schusterovi zatiaľ neuniesli syna...
Otvoriť by sa dali aj "štátnické" výčiny, ktoré nie sú produktom bojového zaujatia, iba púhej nekompetentnosti. Trebárs pozdrav Sudetonemeckej akadémii, v ktorom označil vysídlenie za "tragický omyl" (to si môže dovoliť nezávislý historik, nie hlava štátu). To je však už iná, bohužiaľ rovnako košatá téma. Necelé dva roky po jeho zvolení úplne stačí, že za ten čas Rudolf Schuster dokázal svoj toľko vzývaný princíp nadstraníckosti obrátiť do totálnej paródie. "Nadstranícky" resp. "nadpolitický" je totiž z definície o tom, že nositeľ tohto princípu sa zásadne vyhýba komentovaniu a robeniu dennej politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
