Bambusový medveď žije v Himalájách
Panda veľká je určite najznámejší ohrozený druh živočícha. Jej populáciu tvorí už len asi tisíc zvierat. Žijú na horských svahoch východnej časti Himalájí v nadmorskej výške 1800 až 3500 m, kam zasahuje bambusová džungľa. Stonky bambusu sú ich hlavnou potravou. Bambus je však málo výživný, preto ho panda spotrebuje značné množstvo, v zoologických záhradách až 20 kg denne.
Veľkosťou i vzhľadom panda veľká tvorí akýsi prechod medzi medvedíkom čistotným a našim medveďom. Je zavalitá, s krátkymi nohami aj chvostom. Základná farba srsti je snehovo biela, len nohy, ušnice a podlhovasté škvrny okolo očí sú čierne. Samica zvyčajne rodí jedno mláďa, v pomere k robustnej matke veľmi drobné, neváži viacej ako 100 130 gramov. Drobček je holý, slepý a celkom bezmocný, matka ho musí prvé tri týždne stále zohrievať. V prírode sa pandy dožívajú priemerne 15 rokov, v zajatí asi 25 rokov. Zatiaľ najvyšší vek dosiahla samička Tu-tu, chovaná v meste Wu-chen, dožila sa 37 rokov. V tchientinskej zoo žil legendárny Čaj Čaj, ktorý potvrdil poznatok, že starým pánom mladá temperamentná partnerka neosoží. Čaj Čaj sa stal skleslý a apatický, keď zomrela jeho dlhoročnú družka. V snahe obnoviť jeho záujem o život pridali k trúchliacemu vdovcovi mladú vitálnu šestnásťročnú samičku. Čaj Čaj sa k nej správal pozorne. Avšak onedlho celkom zoslabol, ochorel a vo veku 28 rokov zahynul.
Domorodci považovali pandu veľkú za posvätné zviera, ktoré neprenasledovali. Pre vedu ju objavil až páter Armand David roku 1869. Na západ prvú pandu prepašovala v roku 1936 manželka amerického bádateľa Ruth Herkensová. Zavinula mláďa pandy do svojho kožucha a predstierala, že je to jej dieťa. Medvieďa venovala zoologickej záhrade v Chicagu. Druhú pandu veľkú získalo newyorské zoo v roku 1939. Čínska vláda neskoršie venovala ako vzácny štátny dar niekoľko pánd, napr. londýnskej zoo populárnu Či Či a moskovskej zoo An An. Väčší počet pánd vystavujú len v čínskych zoologických záhradách, spolu asi 50.
Panda nemá v prírode nepriateľov. Pre jej vzácnosť bola vyhlásená za chránenú symbol Číny už roku 1939. V polovici 70. rokov minulého storočia veľa pánd zahynulo hladom, pretože druh bambusu, ktorým sa prevažne živia, postihla choroba a na veľkej časti ich areálu odumrel. Preto čínske úrady pristúpili k rozsiahlemu výskumnému programu na záchranu pandy veľkej. Ľudová Čína prvýkrát požiadala medzinárodnú ochranársku organizáciu World Wildlife Fund (WWF) o spoluprácu. WWF sa do výskumu zapojila, dokonca prijala pandu do svojho emblému. Program na záchranu pandy veľkej štedro podporovali zahraničné finančné zdroje, jeho úspech však nesplnil očakávania. Hlavnou príčinou slabého úspechu programu je rast počtu ľudí, žijúcich v rezerváciách pandy. Ľudia vyrubujú lesy, aby získali palivové drevo, čím sa životný priestor pandy neustále zmenšuje a drobí.
Málokto vie, že i na našom území kedysi žili pandy. Ich skameneliny objavili pri Trenčíne, Fiľakove a na východnom Slovensku v Košiciach a Včelároch pri Turni nad Bodvou. Košický nález pochádza z magnezitového lomu na Bankove a pochádza z treťohôr asi spred 12 miliónov rokov. Ide o nový druh pre paleontológiu, pandu karpatskú (Lophocyon carpathicus). Približne z rovnakej éry pochádza nález z vápencového lomu vo Včelároch. Bol zaradený do rodu Parailurus, ku ktorému patrí súčasná panda červená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
