"naozajstný drahocenný kameň". Boli totiž na nej predstavené vzácne predmety z kolekcií mnohých korunovaných hláv sveta, ako napríklad šperky bulharského cára Ferdinanda, švédskeho kráľa Karla Gustava XVI., vojvodu a vojvodkyne z Windsoru, ale aj klenoty zo Sankt-Peterburgskej Ermitáže a Kremeľského múzea.
Zaujímavé je, že francúzskeho klenotníka Petra Carla Fabergéeho preslávila v roku 1882 práve objednávka z cárskeho Ruska. Samotný imperátor Alexander II. a jeho manželka Mária Fjodorovna si uňho totiž objednali pár manžetových gombíkov v tvare ojedinelého hmyzu - žatvara. Už v starovekom Grécku ľudia verili, že tento chrobák prináša šťastie, čo zrejme zapôsobilo i na cársky manželský pár.
Alexander II. bol pravdepodobne s klenotom mimoriadne spokojný, pretože si už o 3 roky neskôr u Fabergéeho objednal veľkonočné vajíčka pre svoju cárovnú. V tom čase už pre klenotníka pracovalo okolo 500 (!) majstrov - zlatníkov.
Odvtedy putovali filigránske veľkonočné vajíčka z Francúzska na ruský dvor každý rok. Tradícia nezvyčajných a cenných vajíčok - klenotov sa skončila až v roku 1917 zvrhnutím cárizmu v Rusku.
Medzi najvzácnejšie exponáty výstavy patrilo vajce, ktoré cár Mikuláš II. dostal do svojej manželky v roku 1894 pri príležitosti svojho 15-ročného panovania. Návštevníkov iste upútal aj kríž sv. Juraj, ktorý si Mária Fjodorovna vzala so sebou pri úteku z Ruska. Kríž ako súčasť ďalšieho veľkonočného vajíčka dostala cárovná rok pred krvavou revolúciou od svojho syna Mikuláša.
Autor: T/oli
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
