Spätná väzba nie je ničím iným než spätným dotazovaním, či súhlasí to, čo druhý prijíma, s tým, čo hovoriaci svojimi slovami mienil povedať. Z toho vyplýva, že spätné dotazy by mali byť vecné a mali by vyjadrovať záujem o to, čo chcel partner povedať. Jednou z vhodných formulácií je napríklad: "Rozumel som vám teda správne?"
Spätná väzba dáva šancu odhaliť nedorozumenia, opraviť ich a ovplyvniť ďalší priebeh komunikácie. Pomocou otvorenej spätnej väzby umožňujeme svojmu partnerovi nahliadnuť do svojich myšlienok a želaní, a tiež zoznámiť ho s predstavou, ktorú si robíme o jeho myšlienkach a želaniach.
O miere spätnej väzby rozhoduje stupeň dôvery medzi partnermi a atmosféra rozhovoru, v ktorom by nemalo byť miesto pre obavy. Spätná väzba by mala slúžiť porozumeniu, nemala by teda hodnotiť, degradovať, ironizovať alebo poučovať a mala by sa vyjadrovať v prvej osobe (ja), namiesto hodnotenia v druhej osobe (ty). Je teda lepšie povedať: "Považujem za správne, ako ste to vyjadrili alebo "Táto formulácia ma neteší" ako povedať: "Váš názor je celkom jednostranný a deformovaný".
Ďalej je dôležité skôr popisovať ako interpretovať či hodnotiť. Je teda lepšie povedať: "Mám dojem, že máte výhrady o ktorých sme ešte nehovorili" ako povedať: "Máte veľa rečí".
Spätná väzba by sa mala poskytovať čo najskôr. Má slúžiť spoločnému cieľu a nesmie sa zamieňať za skrytú požiadavku na zmenu postoja partnera. Ak majú byť rozhovory konštruktívne, každý z partnerov by mal mať možnosť podávať spätné väzby bez rozdielu.
Spätná väzba je užitočná, pokiaľ ju vedie snaha lepšie pochopiť partnera a byť sám lepšie pochopený. Spravidla podáva spätnú väzbu poslucháč, môže ju však vyvolať aj hovoriaci, pokiaľ sa domnieva, podľa reakcií partnera, že došlo k nedorozumeniu.
Spätná väzba je užitočná najmä v situáciách, v ktorých sa vyskytujú negatívne reakcie. Napriek tomu aj pozitívna spätná väzba je užitočná a dôležitá, lebo povzbudzuje, motivuje a vytvára dôveru medzi ľuďmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
