už štyri sezóny, z trenčianskej Dukly odišiel ešte v juniorskom veku.
"V zápase s Fínmi sme narobili dosť chýb, aj zbytočných. Musíme si to všetko vysvetliť, ale najmä odstrániť. Možno bolo na niečo dobré, že sme dostali po nose už v základnej skupine, horšie by to bolo vo štvrťfinále. Fíni však hrali naozaj dobre, nám chýbal dôraz pred bránkou a trochu aj disciplína v súbojoch. Problémy sme mali v obrane aj v útoku, súper sa veľmi ľahko dostával do našej tretiny a z toho pramenilo množstvo ich šancí. Dostali sme síce päť gólov, ale Jano Lašák vychytal päť-šesť ďalších.
Proti Ukrajine musíme hrať svoj hokej. Dobre korčuľovať, pozorne brániť a najmä sa vyvarovať faulov, aby sme hrali viac presiloviek ako oslabení. Potom by to mohlo byť v pohode. Dobre sme si všimli množstvo slovenských divákov v hľadisku, vážime si to, určite im ešte urobíme radosť.
V kabíne sme dobrá partia bez najmenšieho problému. Mne aj tu prischla prezývka citrón. Po otcovi, bývalom futbalistovi trenčianskej Jednoty. Telefonoval som s ním pred zápasom, po ňom bol určite smutný. Možno sa na budúci týždeň príde do Nemecka pozrieť.
Keď som bol malý, veľmi mi imponoval Brett Hull a spôsob akým strieľal góly. Samozrejme, aj Peter Bondra a vlastne všetci slovenskí útočníci v NHL. Z obrancov uznávam najviac Roba Švehlu a Nicklasa Lidströma z Detroitu.
V trenčianskom doraste som hrával spolu so Zdenom Chárom, Marošom Hossom, Robom Dömem, Rasťom Pavlikovským, Ronym Petrovickým. Dnes sme roztrúsení po rôznych kluboch NHL či Európy, bolo príjemné stretnúť sa znovu v reprezentácii v príprave pred MS či tu na samotnom šampionáte.
Po dlhej hokejovej sezóne v lete holdujem najradšej tenisu, keď som za morom, tak golfu. Manželka s ročnou dcérou Kristínkou ma čakajú v Nashville, musím jej z Nemecka priniesť pekného maskota Spaceyho."
Autor: ju
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
